referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Berta
Sobota, 2. júla 2022
Grécko
Dátum pridania: 25.02.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Adrianuska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 875
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 8m 30s
Pomalé čítanie: 12m 45s
 
Sparta a Atény
Do popredia sa v tom čase vystupovali dva štátne útvary: Atény a Sparta. V meste Aténčanov, ktoré ovládalo celu Atiku (asi 2500 km2), sa pozvoľna vytvárala spoločná vláda občanov rozhodujúcich o dôležitých veciach prostredníctvom ľudového zhromaždenia, ľudových súdov a volených úradníkov (demokracia). Naproti tomu Sparta si po podmanení rodnej Messénie ponechala (od polovice 7. stor. p.n.l. už ako prvá veľmoc Peloponézu) inštitúciu dvoch kráľov, ktorá údajne vznikla za čias sťahovania gréckych kmeňov. Kráľov, ktorí boli dôležití, iba ak bol štát vo vojnovom stave, kontrolovalo ľudové zhromaždenie, rada starších a predovšetkým každoročne volení dozorcovia (päť eforov).
Vo vlastnej mestskej oblasti, veľkej asi 9000 km2, vládla menšina tisíc plnoprávnych občanov (spartiati) nad dvoma vrstvami s menšími právami ( perioikovia a heilóti, ktorí prevažne zabezpečovali výživu spartiatov). Privilegovaní občania sa mohli plne venovať vojenskému remeslu, vďaka čomu sa Sparta veľmi rýchlo stala najvýznamnejšou mocnosťou gréckeho sveta. Jej hegemónne postavenie postupne v 5. stor. p.n.l. začali spochybňovať Atény, ktoré sa usilovali takisto hrať významnú štátnopolitickú úlohu.

Perzské vojny (r. 490-449/8 p.n.l.) a rozkvet Atén
Vzostup Atén súvisel s tým, že sa im darilo, kým to len bolo možné, odrážať útoky Peržanov na Grécko (vyhrali bitky pri Maratóne r. 490 p.n.l. a Salamíne r. 480 p.n.l.) a chrániť slobodu gréckych miest v Malej Ázií. Vo výpravách proti Peržanom sa Atény spoliehali na svojho vynikajúceho štátnika Temistokla a jeho dlho neporaziteľné vojnové loďstvo. V r. 478 až 477 p.n.l. sa zjednotila veľká časť egejského ostrovného sveta pod Temistoklovým vedením do aticko-délskeho námorného spolku, tradičnej pozemnej moci Sparty teda vznikla nová námorná moc k moru. Atény viedli boj proti Peržanom až do uzavretia Kaliovho mieru r. 449/8 p.n.l., ktorý po totálnom vyčerpaní obidvoch miest od perzského kráľa; ten sľúbil, že stiahne svoje loďstvo z Egejského mora.
Päťdesiat rokov medzi bitkou pri Salamíne a vypuknutím peloponézskej vojny prinieslo Aténam kultúrny rozvoj, predovšetkým od r. 443 p.n.l., za čias pevnej politickej moci Perikla. Prevezenie spolkovej pokladnice z Délu do Atén umožnilo rozsiahlu stavebnú činnosť (stavby na Akropole) a s ňou spojený celkový rozmach hospodárstva. V jeho rámci sa rozmáhal aj duchovný život (tragédia, komédia, filozofia, rečníctvo, poézia), takže Atény sa nadlho stali kultúrnym centrom Stredomoria. Postupne však vzrastalo napätie, a to nielen v aticko-délskom námornom spolku, ktorý sa cítil utláčaný, ale aj v samom meste, kde vznikali veľké protiklady medzi plnoprávnymi občanmi a ostatným obyvateľstvom.

Rozdrobenosť a bezmocnosť
Rivalita obidvoch gréckych veľmocí vyústila do peloponézskej vojny (v r. 431-421 a 415-404 p.n.l.), ktorá sa skončila porážkou Atén a rozpustením námorného spolku. Hegemónia Sparty však vôbec nepriniesla všeobecne očakávaný trvalý mier. Kontrolu nad gréckymi mestami už dávno prevzali Peržania. Sparte pomohli k víťazstvu a teraz navzájom popudzovali väčšie štáty. Okrem Atén, ktoré znova postavili svoje dlhé hradby a r. 377 p.n.l. opäť oživili atický spolok, vzrástla aj moc Boiótie a Téb. Tébsky vojvodca Epaminondas niekoľkokrát porazil Sparťanov ( pri Leuktre r. 371 p.n.l. použil šikmý bojový šík) a zabezpečil svojmu mestu na jedno desaťročie vedúce postavenie v Grécku (r. 371 – 362 p.n.l.). V tom čase žil v Tébach ako rukojemník neskorší macedónsky kráľ Filip II., ktorý sa r. 359 p.n.l. dostal k moci. Oboznámil svoj národ, dovtedy takmer nedotknutý gréckou civilizáciou (hoci príbuzný Grékom), s výdobytkami gréckeho vojenstva a pretvoril svoju krajinu, dovtedy roztrieštenú na rozličné autonómne kmeňové územia, na prísne riadený jednotný štát. Keď začal útočiť na Grécko a egejskú oblasť, dostal sa do konfliktu s gréckymi štátmi, nad ktorými získal prevahu víťazstvom pri Chaironei r. 338 p.n.l. Nakoniec si zaumienil, že si túto pozíciu upevní výpravou všetkých Grékov pod jeho velením proti slabnúcej Perzskej ríši. R. 336 p.n.l. ho však pri palácovom prevrate zavraždili.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Grécko SOŠ 2.9290 1403 slov
Grécko SOŠ 2.9743 577 slov
Grécko SOŠ 2.9474 673 slov
Grécko SOŠ 2.9576 821 slov
Grécko SOŠ 2.9613 4078 slov
Grécko SOŠ 2.9514 3887 slov
Grécko SOŠ 2.9672 859 slov
Grécko 2.9546 1210 slov
Grécko SOŠ 2.9504 1344 slov
Grécko 2.9528 5621 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.