Svetová ríša Alexandra Veľkého
Filipove plány realizoval potom jeho syn a nástupca Alexander. Keď zabezpečil severné hranice Macedónie a svoju moc v Grécku, vyrazil r. 334 p.n.l. do Maléj ázie. Za 4 roky si podrobil rozkladajúcu Perzskú ríšu a rozšíril svoju moc (r. 329-327 p.n.l.) až do Turkestanu, r. 326 p.n.l. až po Indus, kde už jeho jednotky odmietli pokračovať v ďalšom postupe. Svoj plán na zjednotenie grécko-macedónskej elity s perzskou (masová svadba desaťťisíc Macedónčanov a Grékov s urodzenými Peržankami r. 324 p.n.l. v Súzach) nemohol dôsledne uskutočniť. Po jeho smrti r. 323 p.n.l. sa nenašiel rovnako schopný nástupca, ktorý by vedel udržať príliš rýchlo utvorenú obrovskú ríšu. Keď vypukli škriepky vojenských veliteľov, rozpadla sa ríša na niekoľko častí, spravovaných Alexandrovými pokračovateľmi (diadochmi). Najvýznamnejšia bola nakoniec okrem materinskej krajiny Macedónie ríša Ptolemajovcov s centrom v Egypte a Seleukovcov, ktorá zahŕňala Sýriu, Mezopotámiu a vlastnú Perziu. V Malej Ázii vznikli viaceré malé štáty. Najväčší význam si získalo kráľovstvo Pergamon. Grécke mestské štáty sa stále spájali do rozličných spolkov, ale v podstate sa nevedeli zbaviť macedónskej hegemónie a v mocenských zápasoch sa už nepresadili.