Sedem divov starovekého sveta

1. Egyptské pyramídy v Gize

Práve pyramídy sú jediným divom zo siedmich divov sveta, ktoré môžu vidieť ľudia ešte aj dnes v pomerne dobre zachovanej podobe. Ich vznik sa datuje v období od r. 2700 do 2500 pred naším letopočtom. V Egypte v Gize sa nachádza niekoľko pyramíd. Najväčšou z nich je Chufevova pyramída. Je vysoká 137,3 metra, hoci pôvodne mala o desať metrov viac. Šírka jej základne meria 230,4 metra. Základňa merala v čase vzniku o dva metre viac. Pri jej stavbe sa použili kvádre s priemerným objemom jeden meter kubický. Odhaduje sa, že 10 tisíc robotníkov použilo na stavbu pyramídy približne 2,3 milióna kvádrov.

2. Visuté záhrady Semiramis v Babylone

Babylon je známy svojou vežou, o ktorej sa vraví, že bola vežou do neba. Podľa antických opisov mal byť Babylon obkolesený ohromnými hradbami s mnohými bránami. Babylon bol postavený za vlády Nabukadnesara II. v období Novobabylonskej ríše (625-539 pred n. l.). Nabukadnesarovi sa pripisuje dostavanie Babylonskej veže. Nikto však nevie, kto je autorom visutých záhrad.

3. 12 metrov vysoká socha boha Dia v Olympii

Na rozdiel od ostatných divov sveta je tento výtvorom jediného človeka. Podľa písomných zdrojov išlo o sochára Feidia z Grécka. Feidias pochádzal z Atén. Žil v piatom storočí pred naším letopočtom a patril k najväčším umelcom. Pocta, ktorá sa mu dostala, je pre dnešného človeka nepochopiteľná. Jeho úlohou bolo vytvoriť sochu boha Dia.

4. Artemidin chrám v Efeze

Kto navštívi Efez, ten si vie predstaviť krásu antického sveta. Efez sa nachádza na území Turecka. V časoch svojej najväčšej slávy bol Efez hlavným mestom gréckej Iónie a rímskej Ázie. Narodil sa tu Homér - prvý epický básnik. Efez je rodiskom aj ďalších slávnych ľudí: Hippónax - satirik a Zénodos - literárny kritik, Herakleitos - filozof.

5. Mausolova hrobka v Halikarnasse

Aj keď výraz mauzóleum nie je celkom neznámy výraz, je vhodné povedať, že v antickom svete bol prvý krát použitý až pri stavbe náhrobku manželky kráľa Satrapa Mausolea. Táto z veľkého smútku a z veľkej lásky k svojmu zosnulému manželovi dala postaviť nebývalý náhrobok v podobe mauzólea.

6. Rodósky kolos

Možno ste nikdy nevideli kresbu tohto divu sveta. Ale keď ju raz uvidíte, možno sa vám bude zdať, že sa podobá na Sochu slobody. Na rozdiel od Sochy slobody bol Rhodský kolos zobrazením muža. Hlavným tvorcom sochy bol Charés z Lindu, Lysippov žiak. Kolos bol z medi a železa. Meral cca 33 metrov. V zdvihnutej ruke mal fakľu. Vďaka tomu slúžil aj ako maják. Pravdepodobne stál na konci Svätomikulášskeho móla na ostrove Rhodos.

7. Maják na ostrove Faros

Maják na ostrove Faros neďaleko Alexandrie bol najvyšším majákom v histórii. Jeho vrchol čnel do výšky 180 metrov. Vďaka svojej výške a stenám z bieleho mramoru bol viditeľný na mori zo vzdialenosti 50 kilometrov. Podľa Plinia mal maják štvorcový pôdorys s 180-190 metrovými stranami. Maják mal tvar paláca s vežou v každom zo štyroch rohov. Z jeho stredu vystupovala 70-80 metrov vysoká veža, ktorá sa v vrcholu zužovala. Zo stredu tejto prvej veže vystupovala veža druhá, rovnako vysoká a s kamennou plošinou na vrchole. Na nej stála okrúhla stĺpová sieň, kde sa v noci udržiaval oheň. Na pyramídovej veži bola umiestnená socha jedného z prvých dvoch Ptolemaiovcov.