V meste Tyros vládol vládca, ktorý bol veľmi prísny voči svojim poddaným i voči členom svojej rodiny. Jeho sestra sa zaľúbila do muža, ktorého nechcel jej brat prijať do rodiny, a preto musela ujsť na lodi ďaleko na západ. Fenickí námorníci dobre poznali pobrežie Čierneho kontinentu a rozhodli sa, že sa asi v polovici pobrežia usadia. Domáce obyvateľstvo s tým súhlasilo, ale pridelilo im len toľko pôdy, koľko zaberie roztiahnutá koža z býka.

Feničania rozrezali kožu na jemné pásiky a pomocou nich označovali priestor, na ktorom postavili nové mesto - Kartágo. V ich jazyku sa mesto volalo Kar Hadašt, čo znamenalo Nové mesto. Podľa legendy o býčej koži sa Kartáginci pokladali za potomkov býka.

Kartáginci sa venovali poľnohospodárstvu, námorníctvu a obchodu. Zakladali nové kolónie na pobreží Afriky, na Sicílii a v Hispánii (dnešnom Španielsku). Medzi Rímom a Kartágom sa začalo súperenie o kontrolu obchodu v západnom Stredomorí. Rozpory vyvrcholili v troch púnskych vojnách, ktoré trvali s prestávkami viac ako 100 rokov.

V druhej púnskej vojne mladý kartáginský vojvodca Hannibal prenikol z Hispánie cez Alpy do Itálie. Vo vojsku mal aj bojové slony a niekoľko krát porazil rímske vojsko. V tretej púnskej vojne napokom Rimania Kartágo dobyli a úplne zničili. Dobyté územia sa stali rímskymi provinciami, ktoré museli Rímu odovzdávať dane. V púnskych vojnách získali Rimania obrovskú korisť (zlato,striebro), ale predovšetkým pôdu a otrokov.