Československá strelecká brigáda bola nasadená ako kompletná úderná jednotka v oblasti Zborova. Útok brigády sa začal 2. júla 1917, keď vo veľmi krátkom čase prelomili nepriateľské línie a zajali množstvo vojakov. K jej úspechu pomohlo aj to, že Rak.- Uh. línie bránili dva české pluky, ktoré sa nechali dobrovoľne zajať.
Do leta 1917 mala československá brigáda 7 000 vojakov. Do septembra sa prihlásilo takmer 22 000 nových dobrovoľníkov a na jeseň sem vstúpilo 10 000 bývalých zajatcov. Takto sa vytvorila 40 - tisícová armáda – Česko - slovenský vojenský zbor.
V tom čase revolúcia zvrhla vládu. Boľševici prevzali moc a nehodlali pokračovať vo vojne. V tomto čase sa Československé jednotky presúvali do svojej vlasti, kde zvádzali úspešné boje pri železničnom uzle Bachmač s nemeckou 91. divíziou.

Transsibírska Anabáza

Ruská vláda chcela spočiatku umožniť československým jednotkám voľnú cestu do Vladivostoku, no po čeľjabinskom incidente sa Ruská vláda rozhodla čs. jednotky odzbrojiť a zlikvidovať. Tieto jednotky sa ale rozhodli toto nariadenie ignorovať a pokračovať si ďalej vo svojej ceste do Vladivostoku so zbraňou v ruke. Poslednou kvapkou sa stal telegram Leva Trockého, kde nariadil okamžité odzbrojenie čs. jednotiek. Čs. jednotky porazili sovietske vojská pri pokuse o ich odzbrojenie a v priebehu niekoľkých týždňov čs. armáda ovládla celú Transsibírsku magistrálu. Medzinárodná prestíž čs. zahraničného odboja v zahraničí výrazne stúpla.
V polovici júna 1918 sa čs. zbor obrátil smerom na západ a dobil Kazaň a 25. júna aj Jekaterinburg. Do čs. zboru v tomto čase vstúpilo ďalších 3 394 Slovákov.
Pod tlakom červenej armády musel čs. zbor 10. septembra opustiť Kazaň.

Čs. zboru neprichádzali na pomoc sľúbené vojská dohody a tak sa medzi vojakmi začal šíriť nepokoj a obavy.
Generál Štefánik napokon uznal, že čs. zbor už nie je plnohodnotným plukom a nemôže ďalej plniť svoje úlohy a tak čs. zbor odovzdal Rusom protiboľševický front a sústredil sa na ochranu Transsibrskej železnice.
Počas existencie čs. légií v Rusku nimi prešlo 71 310 dobrovoľníkov, z toho 5 104 Slovákov. Návrat čs. vojakov sa realizoval pomocou lodných transportov z Ruského Vladivostoku od februára 1920 až do 30. novembra 1920.

Činnosť čs. légií vo Francúzsku, Taliansku a Rusku, ako aj diplomacia čs. zahraničnej akcie mali rozhodujúci podiel na tom, že vlády Francúzka, Veľkej Británie, USA a Talianska uznali Československú národnú radu v Paríži ako predstaviteľa budúceho česko - slovenského štátu.
Vojenská účasť čs. légií v zahraničí na strane dohody v konečnom dôsledku prispela k vzniku Česko - slovenskej Republiky 28. Októbra 1918 na troskách bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie.