Bola tak vybojovaná najväčšia námorná bitka v dejinách ľudstva, ktorá sa zapísala do dejín ako bitka pri Leyte. Tu utrpelo japonské námorníctvo zdrvujúcu porážku a väčšina ich lodí bola potopená. Tým prakticky japonské námorníctvo prestalo existovať a do ďaľšieho priebehu vojny už nezasiahlo.
Po týchto porážkach sa Japonsko odhodlalo k poslednému zúfalému pokusu o zvrátenie nepriaznivej situácie a nasadilo do boja sebevražedné jednotky „kamikaze“. Aj keď spôsobovali tieto jednotky Američanom veľké problémy, nemohli už výraznejšie ovplyvniť porážku Japonska. To bolo nútené kapitulovať potom, ako Američania podnikli atómové útoky na japonské mestá Hirošima (6. 8. 1945) a Nagasaki (9. 8. 1945). Počas týchto období sa uskutočnovali boje v Atlantiku. Jednalo sa tu najmä o presun zásob z Európy do Afriky. Zúčastnili sa ich najmä britská a talianska flotila, nemecké letectvo a neskôr aj nemecké ponorky. Vrcholila tam najmä ponorková vojna. V polovici mája 1941 sa vydala na svoju prvú a zároveň poslednú plavbu nemecká bojová loď „Bismarck“. Jej úlohou bol najmä presun z Baltského mora do Atlantiku, kde mala prepadať obchodné lode nepriateľa. Bola však vypátraná a potopená britským loďstvom ale stihla však potopiť chválu britského námorníctva bojovú loď „Hood“, ktorá bolov tom čase doby najväčším bojovým plavidlom na svete.

V bojoch v Afrike malo zo začiatku prevahu talianské vojsko, ktoré sa prebojovalo až na egyptskú hranicu a obsadila Britské Somálsko. Nasledoval protiútok Británie. Británia útoči ale Hitler poslal na pomoc do afriky jednotky menované ako „Deutsches Afrika-Korps“ ktoré zatlačili Britániu až k El-Alameinu. Tu však došlo k obratu a Nemci boli nútení ustupovať až späť do Tuniska, kde po vylodení amerických jednotiek 1943 prehrali. V júni 1943 previedli západní spojenci vylodenie na Sicílii a behom jedného mesiaca ju obsadili. Potom sa boje presunuli na taliansku pevninu a vznikla tak talianská fronta. Mussoliniho fašistický režim túto katatrofu neprežil a zrútil sa.

Tretia fáza vojny bola vačšinou len o boj o Stalingrad. Bol to jeden z medzníkov vojny. Nemcom sa mesto nepodarilo dobyť, pretože Sovieti porazili ich slabé krídla, na ktorých boli vojská a kvalitné nemecké vojsko bolo obkľúčené a na začiatku roku 1943 prehrali tento boj. Táto katastrofa nemeckých vojsk znamenala vážne oslabenie nemeckých síl na východe. Nebola však ešte tým rozhodujúcim zlomom, ako sa niekde chybne uvádza. Tento zlom nastal až v lete 1943, keď sa Hitler pokúsil zvrátiť nepriaznivý vývoj útokom v kurskom výbežku. Kursk bola najväčšia „tanková“ bitka v histórii ľudstva. Až bitka pri Kursku bola tým rozhodujúcim zlomom, pretože nemecká armáda tu stratila prevažnú časť svojich obrnených divízií a definitívne tak stratila možnosť ofenzívneho vedenia vojny.

Štvrtá fáza vojny V zápätí po Kursku sa musela prejaviť aj materiálna prevaha sovietov, ktorej nemohli čeliť ani velitelia ako bol Model, alebo Manstein. V nasledujúcom období bol front prelomený na mnohých miestach a nemecké vojská boli nútené ustupovať. Sovietska armáda prelomila blokádu Leningradu, oslobodila Krym, Ukrajinu, Bielorusko a postupovala do podhoria Karpát. V tomto čase boli obnovené hranice ZSSR. Potom boli zahájené operácie v ďaľších balkánskych a stredoeurópskych štátoch. V júni 1944 konečne nastáva dlho očakávaný deň D - vylodenie spojeneckých vojsk v Normandii. Po dlhých odkladoch tak bola konečne vytvorený západný front, ktorý významne prispel k porážke Nemecka.

Po zničení nemeckých vojsk v Normandii zahajujú spojenci ofenzívu, ktorej cieľom bolo oslobodenie Francúzska, Belgicka, Holandska a rýchly prienik do priemyslových oblastí Nemecka. Na mnohých prepukajú povstania a armády týchto zemí sa zapájajú do záverečných vojenských operácií. V januári a februári 1945 je zahájený postup cez Vislu a Odru, ktorý vyvrcholil začiatkom apríla 1945 Berlínskou operáciou, teda mohutnou ofenzívou na hlavné mesto Nemecka. Bitka o Berlín je posledným významným stretnutím na európskom kontinente a dobytie mesta znamená koniec fašistického nemeckého odporu. V strednej Európe aj napriek tomu zostávajú nemecké jednotky, ktoré ešte kladú odpor, ten je však rýchlo zlomený a 9. mája 1945 vchádza v platnosť kapitulácia Nemecka podpísana 7. mája a 8. 5. druhá kapitulácia v Berlíne. Vojna sa oficiálne skončila 2. 9. 1945 po kaputulácii Japonska.