Slovensko v 18. storočí
1. Hospodárstvo a premeny spoločnosti
2. Vojny proti Francúzsku
3. Jakobínske hnutie

1.
K zmenám v Uhorsku dochádza pod vplyvom osvietenských reforiem. Cechová výroba sa mení na manofktúrnu (špecializácia úkonov) v textilnej oblasti a výrobe fajansu (porcelánu). Dochádza k zmenám v poľnohospodárstve zo striedavého na trojpoľné hospodárstvo. Začínajú sa využívať prírodné hnojivá a dochádza k ustajňovaniu dobytka. V poľnohospodárstve bola raabizácia – možnosť vykúpenia z poddandských povinností. Ku koncu storočia dochádza k úplnému zrušeniu nevoľníctva. Vznikajú nové typy hospodárskych škôl – príprava na prácu v poľnohospodárstve. Na Slov. bol nedostatok kvalitnej pôdy, a preto dochádza k sťahovaniu na Dolnú zem (JV Maďarska – Békes csaba, Srbsko – Vojvodina, Chorvátsko). Veľa Slovákov chodilo do Budína a Pešti na murárske práce. Osídľujú sa pustejšie oblasti Slovenska – kopanice, lazy. Koncom 18. storočia prichádzajú židia a občania tmavšej pleti.

2.
Po Jozefovi II. sa na trón dostáva Leopold II. – pokračoval v reformách, po ňom nastúpil František I. (1792-1835). Dostal sa do sporu s Francúzskom a bol porazený v bitke 3 cisárov a vyhlásený za cisára (pred Slavkovom). Vojny spôsobili hospodársky úpadok – 1809 Napoleonské vojská zničili Devín. Bol nútený vydať svoju dcéru za Napoleona (Mária Lujza). Po porážke Napoleona bol členom výťaznej koalície a začal zavádzať absolutistickú formu vlády s podporou Metterchom, ktorý prežil aj Ferdinanda V.

3.
Pod vplyvom Francúzskej revolúcie vzniklo v Uhorsku hnutie – uhorskí jakobíni – Ignác Marinovics. Požadovali federalizíáciu Uhorska so Slovanicou (SR) – samostatné postavenie. Rozmach maďarského národného hnutia, ktorého predstaviteľ bol István Széchényi, ktorý sa snažil o hospodársky rozmach krajiny.


Slovenské národné obrodenie
1. Predpoklady a formovanie nového národa
2. Bernolákovské obdobie (1780-1820)
3. Obdobie slovanskej vzájomnosti
4. Štúrovci

1.
Formovanie európskych národov, aj Slováci si začali uvedomovať svoj význam a hlásiť sa k národu. Feudálna spoločnosť sa začína meniť na občiansko-národnú. Nositeľ nových myšlienok je buržoázia a novodobá šľachta – málo predstaviteľov. Toto obdobie sa nazýva národným obrodením.

2.
Prvý pokus vytvoriť novú slonevčinu bol pokus J. I. Bajzu – jazyk prijatý nebol. Anton Bernolák vytvoril prvý slovenský jazyk na princípe západoslovenského nárečia. Vytvoril dielo Gramatica slavica, 5-jazyčný slovník, Rozprava o slovenských písmenách. S Jurajom Fándlym vytvoril slovenské učené tovarišstvo – ľudovýchovné a náučné knihy (Včelár, Zelinkár). Tento jazyk prijali iba katolíci a evanjelici používali naďalej biblickú češtinu. Predstaviteľ evanjelikov bol Juraj Palkovič – založil Katedru reči a literatuúry česko - slovanskej.

3.
Začiatkom 19. storočia sa do popredia európskej spoločnosti dostáva aj Rusko - vďaka porážke Napoleona. Jeho silu si uvedomovali Slovania, a preto získalo podporu zo strany Slovákov – P. J. Šafárik, J. Kollár. Kollár vychádzal z filozofie Herdera – každý národ má svoj jazyk, územie a kultúru. Vytvoril 4 slovanské kmene: 1. ruský (Rusko, Ukrajina, Bielorusko), 2. českoslovanský (Česko, Slovensko), 3. poľský (Poľsko, Lužický Srbi), 4. južno-slovanský (Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Slovinsko, Macedónsko). Šafárik propagoval myšlienky histórie – Slovanský národopis. Dochádza k spolupráci s katolíckou inteligenciou v rámci Uhorska – Budín a Pešť. V Budíne pôsobil Martin Hamuliak a v Pešti pôsobil Kollár a spoločne vytvorili slovenský čitateľský spolok, ktorý sa zmenil na Spolok milovníkov reči a literatúry česko-slovanskej. Vydávali almanach Zora a uviedli v ňom Jána Hollého – venoval sa histórii Slovanov – Sláv, Svatopluk, Cyrilometodiáda. Prekladal do slovenčiny, čím ukázal na jej vyspelosť.