4.
Pôsobili v hnutí Mladá Európa, vystupovali proti národnému útlaku. Svoje pôsobenie začali na lýceu v Bratislave a vznikla Spoločnosť česko-slovanská (K. Štúr, Š, H, H, S. Chalúpka, J. Francisci). Organizovali vlastivedné vychádzky – oboznamovali sa so slovenskou históriou, prijímali slovanské mená. Založili tajný spolok Vzájomnosť – boj za zrušenie poddanstva. Zakladali nedeľné školy – vzdelávanie obyvateľstva, spolky striezlivosti a miernosti, čitárne, družstvá – úverové a poľnohospodárske, presadzovali požiadavku nár. jazyka. V roku 1842 vytvorili Slovenský pustovný prosbopis – proti národnému a jazykovému útlaku. Štúr bol odvolaný z funkcie – odchod študentov do Levoče (Janko Matúška – hymna). Riešili jazykovú otázku – 1843 sa zišli v Hlbokom a dohodli sa na vytvorení novej spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia. Nová gramatika – Nárečia slovanskô a potreba písania v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej. Založili Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský a spolok Tatrín. Tent spolok mal stretnutie v 1847 v Čachticiach, kde sa zblížili mladobernolákovci so štúrovcami.

Revolúcie 1848-49 a Uhorsko
1. Marcové zákony
2. Revolúcia v Uhorsku
3. Žiadosti slovenského národa
4. Slovanský zjazd
5. Dobrovoľnícke výpravy

1.
13.3. 1848 vypoklu revolúcia vo Viedni a 15.3. vypukla revlúcia v Pešti. Revolucionári požadovali zrušenie poddanstva, daní, alebo dane pre všetkých, zrušenie cenzúry, sloboda zhromažďovania a tlače. Väčšinu požiadaviek schváliliv tzv. marcových zákonoch – zrušenie poddanstva iba pre urbariálnych poddaných.

2.
Uhorsko si vytvorilo vlastnú vládu v čele s Batthyányiom a minister financií bol L. Kossuth. Vláda sa snažila o moderniozáciu krajiny – rozšírenie občianskych práv, ale upierala národnostné práva. Rakúšania vojensky napadli Uhorsko. Bol rozpustený uhorský snem, začiatkom januára bola dobitá Pešť a cisár F. Jozef II. vydáva oktrojovanú ústavu, ktorá zrušila poddanstvo. Ústava zaviedla formálnu rovnosť, ale dochádza k ďalším bojom. Cisárska armáda si na pomoc zavolala Rusko v boji proti maďarským vojskám – prehrali v bitke pri Világos.

3.
Revolučnú situáciu využili slovenskí obrodenci, ktorí začali vytvárať vlastný politický program, ktorý vychádzal z Nitrianskych žiadostí. V máji 1848 boli vypracované Žiadosti národa slovenského (11.5.) – 14 bodov. 1. požiadavka svojbytnosti slovenského národa, 2. slovenčina do úradov a škôl, 3. vlastný snem, 4. zrušenie poddanstva a cenzúry, 5. sloboda tlače. Žiadosti boli odmietnuté a Š, H, H boli pod zatykačom.

4.
V Čechách, jeho úlohou bolo vyriešiť postavenie Sloavnov v rámci monarchie. Dohodli sa na tzv. austroslavizmev- v čele budú Habsburgovci, ale bude to federácia slobodných štátov. Zjazd nebol ukončený, pretože v Prahe vypukla revolúcia a Š, H, H ušli do Dalmácie.

5.
Po ceste z Dalmácie sa zastavili vo Viedni – september 1848 – založili slovenskú národnú radu, ktorej hlavnou úlohou bolo vytvoriť a riadiť slovenskú dobrovoľnícku jednotku, ktorá by bojovala za záujmy Slovákov. Centrami sa stala Myjava a Brezová (10 000 dobrovoľníkov), boli zle vyzbrojení a vystúpila proti nim cisárska a maďarská armáda. Slovenské jednotky boli porazené, najvyšší velitelia zatknutí a niektorí popravení. Š, H, H sa snažili o podporu zo strany Rakúšanov. Dovolili im vytvoriť druhú dobrovoľnícku výpravu – išla 2 smermi (JZ, Tatry – Košice). Na oslobodenom území bola zavádzaná slovenčina a vytvorená slovenská samospráva. Slováci odovzdali Prosbopis panovníkovi, ktorý im sľúbil pomoc. Nakoniec bolo splnené minimum a Kollár sa stal dôverníkom cisára pre slovenskú otázku. Po porážke maďarských vojsk Rakúšania prestali poporovať Slovákov – dobrovoľníci boli rozpustení. 3. výprava bojovala s Rakúšanmi a v novembri bola rozpustená. Slováci tým skoro nič nezískali, podarilo sa im iba vytvoriť vlastný politický program.