Slovensko v 18. storočí
1. Hospodárstvo a premeny spoločnosti
2. Vojny proti Francúzsku
3. Jakobínske hnutie
1.
K zmenám v Uhorsku dochádza pod vplyvom osvietenských reforiem. Cechová výroba sa mení na manofktúrnu (špecializácia úkonov) v textilnej oblasti a výrobe fajansu (porcelánu). Dochádza k zmenám v poľnohospodárstve zo striedavého na trojpoľné hospodárstvo. Začínajú sa využívať prírodné hnojivá a dochádza k ustajňovaniu dobytka. V poľnohospodárstve bola raabizácia – možnosť vykúpenia z poddandských povinností. Ku koncu storočia dochádza k úplnému zrušeniu nevoľníctva. Vznikajú nové typy hospodárskych škôl – príprava na prácu v poľnohospodárstve. Na Slov. bol nedostatok kvalitnej pôdy, a preto dochádza k sťahovaniu na Dolnú zem (JV Maďarska – Békes csaba, Srbsko – Vojvodina, Chorvátsko). Veľa Slovákov chodilo do Budína a Pešti na murárske práce. Osídľujú sa pustejšie oblasti Slovenska – kopanice, lazy. Koncom 18. storočia prichádzajú židia a občania tmavšej pleti.
2.
Po Jozefovi II. sa na trón dostáva Leopold II. – pokračoval v reformách, po ňom nastúpil František I. (1792-1835). Dostal sa do sporu s Francúzskom a bol porazený v bitke 3 cisárov a vyhlásený za cisára (pred Slavkovom). Vojny spôsobili hospodársky úpadok – 1809 Napoleonské vojská zničili Devín. Bol nútený vydať svoju dcéru za Napoleona (Mária Lujza). Po porážke Napoleona bol členom výťaznej koalície a začal zavádzať absolutistickú formu vlády s podporou Metterchom, ktorý prežil aj Ferdinanda V.
3.
Pod vplyvom Francúzskej revolúcie vzniklo v Uhorsku hnutie – uhorskí jakobíni – Ignác Marinovics. Požadovali federalizíáciu Uhorska so Slovanicou (SR) – samostatné postavenie. Rozmach maďarského národného hnutia, ktorého predstaviteľ bol István Széchényi, ktorý sa snažil o hospodársky rozmach krajiny.
Slovenské národné obrodenie
1. Predpoklady a formovanie nového národa
2. Bernolákovské obdobie (1780-1820)
3. Obdobie slovanskej vzájomnosti
4. Štúrovci
1.
Formovanie európskych národov, aj Slováci si začali uvedomovať svoj význam a hlásiť sa k národu. Feudálna spoločnosť sa začína meniť na občiansko-národnú. Nositeľ nových myšlienok je buržoázia a novodobá šľachta – málo predstaviteľov. Toto obdobie sa nazýva národným obrodením.
2.
Prvý pokus vytvoriť novú slonevčinu bol pokus J. I. Bajzu – jazyk prijatý nebol. Anton Bernolák vytvoril prvý slovenský jazyk na princípe západoslovenského nárečia. Vytvoril dielo Gramatica slavica, 5-jazyčný slovník, Rozprava o slovenských písmenách. S Jurajom Fándlym vytvoril slovenské učené tovarišstvo – ľudovýchovné a náučné knihy (Včelár, Zelinkár). Tento jazyk prijali iba katolíci a evanjelici používali naďalej biblickú češtinu. Predstaviteľ evanjelikov bol Juraj Palkovič – založil Katedru reči a literatuúry česko - slovanskej.
3.
Začiatkom 19. storočia sa do popredia európskej spoločnosti dostáva aj Rusko - vďaka porážke Napoleona. Jeho silu si uvedomovali Slovania, a preto získalo podporu zo strany Slovákov – P. J. Šafárik, J. Kollár. Kollár vychádzal z filozofie Herdera – každý národ má svoj jazyk, územie a kultúru. Vytvoril 4 slovanské kmene: 1. ruský (Rusko, Ukrajina, Bielorusko), 2. českoslovanský (Česko, Slovensko), 3. poľský (Poľsko, Lužický Srbi), 4. južno-slovanský (Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Slovinsko, Macedónsko). Šafárik propagoval myšlienky histórie – Slovanský národopis. Dochádza k spolupráci s katolíckou inteligenciou v rámci Uhorska – Budín a Pešť. V Budíne pôsobil Martin Hamuliak a v Pešti pôsobil Kollár a spoločne vytvorili slovenský čitateľský spolok, ktorý sa zmenil na Spolok milovníkov reči a literatúry česko-slovanskej. Vydávali almanach Zora a uviedli v ňom Jána Hollého – venoval sa histórii Slovanov – Sláv, Svatopluk, Cyrilometodiáda. Prekladal do slovenčiny, čím ukázal na jej vyspelosť.
4.
Pôsobili v hnutí Mladá Európa, vystupovali proti národnému útlaku. Svoje pôsobenie začali na lýceu v Bratislave a vznikla Spoločnosť česko-slovanská (K. Štúr, Š, H, H, S. Chalúpka, J. Francisci). Organizovali vlastivedné vychádzky – oboznamovali sa so slovenskou históriou, prijímali slovanské mená. Založili tajný spolok Vzájomnosť – boj za zrušenie poddanstva. Zakladali nedeľné školy – vzdelávanie obyvateľstva, spolky striezlivosti a miernosti, čitárne, družstvá – úverové a poľnohospodárske, presadzovali požiadavku nár. jazyka. V roku 1842 vytvorili Slovenský pustovný prosbopis – proti národnému a jazykovému útlaku. Štúr bol odvolaný z funkcie – odchod študentov do Levoče (Janko Matúška – hymna). Riešili jazykovú otázku – 1843 sa zišli v Hlbokom a dohodli sa na vytvorení novej spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia. Nová gramatika – Nárečia slovanskô a potreba písania v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej. Založili Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský a spolok Tatrín. Tent spolok mal stretnutie v 1847 v Čachticiach, kde sa zblížili mladobernolákovci so štúrovcami.
Revolúcie 1848-49 a Uhorsko
1. Marcové zákony
2. Revolúcia v Uhorsku
3. Žiadosti slovenského národa
4. Slovanský zjazd
5. Dobrovoľnícke výpravy
1.
13.3. 1848 vypoklu revolúcia vo Viedni a 15.3. vypukla revlúcia v Pešti. Revolucionári požadovali zrušenie poddanstva, daní, alebo dane pre všetkých, zrušenie cenzúry, sloboda zhromažďovania a tlače. Väčšinu požiadaviek schváliliv tzv. marcových zákonoch – zrušenie poddanstva iba pre urbariálnych poddaných.
2.
Uhorsko si vytvorilo vlastnú vládu v čele s Batthyányiom a minister financií bol L. Kossuth. Vláda sa snažila o moderniozáciu krajiny – rozšírenie občianskych práv, ale upierala národnostné práva. Rakúšania vojensky napadli Uhorsko. Bol rozpustený uhorský snem, začiatkom januára bola dobitá Pešť a cisár F. Jozef II. vydáva oktrojovanú ústavu, ktorá zrušila poddanstvo. Ústava zaviedla formálnu rovnosť, ale dochádza k ďalším bojom. Cisárska armáda si na pomoc zavolala Rusko v boji proti maďarským vojskám – prehrali v bitke pri Világos.
3.
Revolučnú situáciu využili slovenskí obrodenci, ktorí začali vytvárať vlastný politický program, ktorý vychádzal z Nitrianskych žiadostí. V máji 1848 boli vypracované Žiadosti národa slovenského (11.5.) – 14 bodov. 1. požiadavka svojbytnosti slovenského národa, 2. slovenčina do úradov a škôl, 3. vlastný snem, 4. zrušenie poddanstva a cenzúry, 5. sloboda tlače. Žiadosti boli odmietnuté a Š, H, H boli pod zatykačom.
4.
V Čechách, jeho úlohou bolo vyriešiť postavenie Sloavnov v rámci monarchie. Dohodli sa na tzv. austroslavizmev- v čele budú Habsburgovci, ale bude to federácia slobodných štátov. Zjazd nebol ukončený, pretože v Prahe vypukla revolúcia a Š, H, H ušli do Dalmácie.
5.
Po ceste z Dalmácie sa zastavili vo Viedni – september 1848 – založili slovenskú národnú radu, ktorej hlavnou úlohou bolo vytvoriť a riadiť slovenskú dobrovoľnícku jednotku, ktorá by bojovala za záujmy Slovákov. Centrami sa stala Myjava a Brezová (10 000 dobrovoľníkov), boli zle vyzbrojení a vystúpila proti nim cisárska a maďarská armáda. Slovenské jednotky boli porazené, najvyšší velitelia zatknutí a niektorí popravení. Š, H, H sa snažili o podporu zo strany Rakúšanov. Dovolili im vytvoriť druhú dobrovoľnícku výpravu – išla 2 smermi (JZ, Tatry – Košice). Na oslobodenom území bola zavádzaná slovenčina a vytvorená slovenská samospráva. Slováci odovzdali Prosbopis panovníkovi, ktorý im sľúbil pomoc. Nakoniec bolo splnené minimum a Kollár sa stal dôverníkom cisára pre slovenskú otázku. Po porážke maďarských vojsk Rakúšania prestali poporovať Slovákov – dobrovoľníci boli rozpustení. 3. výprava bojovala s Rakúšanmi a v novembri bola rozpustená. Slováci tým skoro nič nezískali, podarilo sa im iba vytvoriť vlastný politický program.
