„Modli sa a pracuj!“

Niektorí veriaci kresťania sa usilovali žiť presne podľa učenia Ježiša Krista a dospeli k názoru, že sa to dá len osamote, mimo ľudskej spoločnosti. Odchádzali na opustené miesta, kde trávili čas v modlitbách a v odriekaní.

Mnísi a rády
 
Rád, rehoľa – cirkevnou autoritou potvrdená spoločnosť mníchov, mníšok, kňazov a laikov, ktorí žijú v kláštoroch a svoj život zasvätili Bohu.
 
Prví mnísi
Roku 269, spolu s niekoľkými ďalšími pustovníkmi, založil sv. Antonín (Anton Pustovník) obec pustovníkov. Jeho myšlienka sa šírila ďalej a vznikali ďalšie kláštory pre mníchov a mníšky.
Sv. Benedikt z Nursie okolo roku 529 založil kláštor v Monte Cassino v Itálii. Neskôr sa stal patrónom (ochrancom) Európy.
Od 10. storočia sa začali objavovať aj ďalšie rády. Sv. František z Assisi sa v 13. storočí stal zakladateľom najznámejšieho rádu - františkánov (minoritov). Bol to žobravý rád, ktorý si živobytie zabezpečoval z darov veriacich. Ich poslaním bolo hlásať Božie slovo. Sv. František je ochrancom zvierat.
Medzi ďalšie známe rády patrili bernardíni, jezuiti, kapucíni, johaniti, saleziáni, dominikáni, augustiáni, Cisterciánsky rád a mnohé iné. Prvé rády boli mužské, neskôr vznikali rády mníšok - klarisky, uršulínky a iné.

Zvláštnu skupinu mníšskych rádov tvorili rytierske rády. Ich členovia boli bojovníci – rytieri. Najznámejšie rytierske rády boli templári, johaniti, nemeckí rytieri a maltézski rytieri.
Rád templárov (oficiálny názov - Chudobní ochrancovia Kristovi a chrámu Šalamúnovho) bol jedným z najbohatších rádov. Svoje majetky získal počas križiackych výprav do Svätej zeme, templári údajne sprevádzali pútnikov, zakladali hrady a pevnosti a venovali sa archeológii. Vznikli legendy, že templári našli bájnu Archu zmluvy a legendárny svätý grál, z ktorého pil Ježiš Kristus pri poslednej večeri. Ich bohatstvo im privodilo skazu. Francúzsky kráľ Filip IV. Pekný ich obvinil z kacírstva. V roku 1312 bol rád oficiálne zrušený, členovia obvinení z kacírstva, mučení a upálení. Dodnes je tento rád opradený mnohými tajomstvami.

Kláštory

Život v kláštore sa riadil pravidlami - regulou.
Čakateľ na vstup do rádu sa nazýval novic. Rok alebo dva mal čas na rozmyslenie, či vstúpi do rádu. Počas noviciátu mohol z kláštora odísť. Keď sa však rozhodol zložiť sľub, navždy sa stal mníchom. Mnísi skladali sľub čistoty (nenadväzovať vzťahy s opačným pohlavím), chudoby (nevlastniť majetok) a poslušnosti. Všetok ich majetok dostal kláštor. Za zlé správanie boli mnísi trestaní a najvyšším trestom bolo vylúčenie z kláštora a cirkvi.
Niekedy sa museli zriecť rozprávania a kontaktov s blízkymi. V kláštore bolo o nich postarané, dostali oblečenie – habit, lôžko na spanie a jedlo. Ich činnosť bola organizovaná a prísne kontrolovaná.
Na čele kláštora stál opát, v ženskom kláštore opátka, matka predstavená. Za múrmi kláštora žili mnísi každodenný život naplnený prácou a modlením.