30. ročná vojna (1618 – 1648)

Príčiny vypuknutia vojny:
• Snaha Habsburgovcov o hegemóniu (nadvládu) v Európe, snaha rozšíriť panstvo aj do iných európskych štátov
• Náboženské rozpory – katolíci vs. protestanti – tieto spory sa stali zámienkou pre uskutočnenie skutočných mocenských a ekonomických záujmov jednotlivých európskych štátov a šľachty.

Na jednej strane boli Habsburgovci (katolíci), ktorých podporoval pápež a poľský kráľ (finančne). Katolícka šľachta sa sformovala do Katolíckej Ligy, na ktorej čelo sa postavil bavorský vojvoda Maximilián I. Bavorský.
Na druhej strane bolo Nizozemsko, Anglicko, Dánsko, Švédsko, Francúzsko, České stavy a protestantská časť nemeckej šľachty, ktorá sa sformovala do Protestantskej Únie, na čele s Fridrichom V. Falckým.

Tridsaťročná vojna mala niekoľko fáz:
1. česká vojna (nazývaná aj české stavovské povstanie)
2. falcká vojna 1620 – 1623
3. dánska vojna 1625 – 1629
4. švédska vojna 1630 – 1632/35
5. švédsko-francúzska vojna 1635 – 1648

České stavovské povstanie (1618 – 1620)

Celoeurópsky konflikt vznikol z lokálneho konfliktu medzi českými stavmi a habsburským panovníkom Ferdinandom II. Predstavitelia českých stavov - šľachticov a mešťanov zosadili kráľa z českého trónu a zvolili si vlastného kráľa. Uskutočnila sa druhá pražská defenestrácia, keď z okien kancelárie na Pražskom hrade vyhodili cisárskych miestodržiteľov (Slavatu a Martinica). Bola to urážka panovníka, ktorú nenechal bez odozvy. České stavy sa tým otvorene postavili proti panovníkovi z rodu Habsburgovcov. Zostavili si svoju vládu tzv. direktórium a pripravovali sa na boj. Pomoc hľadali v protestantskej Európe – hlavne protestantskej únii. Stavy sa odhodlali aj k formálnemu zvrhnutiu Ferdinanda II. a za kráľa si zvolili Fridricha Falckého. Medzi oboma tábormi došlo k rozhodujúcej bitka 8. novembra 1620 na Bielej hore pri Prahe. České stavy boli porazené.

Fridrich Falcký ušiel z Čiech a v krajine začalo obdobie temna:
1. vládu v Čechách prevzal rakúsky miestodržiteľ
2. 27 účastníkov odboja bolo 21. júna 1621 popravených v Prahe na Staromestskom námestí
3. majetky vzbúrených šľachticov boli skonfiškované a pridelené tým, ktorí boli verní Habsburgovcom
4. upevnilo sa postavenie katolíckej cirkvi
5. protestanti boli prenasledovaní, a preto sa vysťahovávajú (exulanti)
6. Habsburgovci získali dedičné právo na český trón po meči a praslici

Druhé - falcké obdobie (1620-1625)

Ťažisko vojny sa po porážke českých stavov prenieslo na falcké územie, kde bol roku 1623 Fridrich Falcký porazený. Habsburgovci začali v Nemecku ofenzívu proti Protestantskej únii.
Španielsky a rakúsky Habsburgovci si pod zámienkou oživenia katolicizmu chceli podrobiť škandinávske zeme a zmocniť sa baltského obchodu.

Tretie - dánske obdobie (1625-1629)

Do vojny sa na strane protestantov zapája dánsky kráľ Kristián IV. Stal sa vedúcim činiteľom v tejto fáze vojny. Na čele habsburských vojsk stál český šľachtic a výborný vojvodca Albrecht z Valdštejna, ktorý sa podpísal na porážke protestantského Dánska a obsadil severné Nemecko.

Štvrté - švédske obdobie (1630-1635)

Protihabsburskú koalíciu viedol tentoraz švédsky kráľ Gustáv II. Adolf (ako obranca protestantov voči katolíkom). Jeho spojencami bolo Francúzsko a Nizozemsko. Gustáv Adolf mal obrovské úspechy, švédske vojská sa dostali hlboko do Nemecka a do Prahy, obsadili časť Čiech. V tejto priaznivej chvíli chcel Albrecht z Valdštejna získať český trón pre seba a začal vyjednávať so Švédmi. Habsburgovci ho pre zradu dali roku 1634 zavraždiť v Chebe. Roku 1632 porazili Habsburgovci Švédov v bitke pri Lútzene (padol tu aj Gustav Adolf).