Náboženské vojny

Prvý vojenský konflikt nastal v Nemecku, kde protestanti založili Šmalkaldský spolok na obranu proti katolíkom (na čele boli hessenské a saské kniežatá – Ján Fridrich)
Cisár Karol V. Habsburský sa snažil obnoviť cirkevnú jednotu v Nemecku no nastal konflikt medzi cisárom a protestantmi a v roku 1546 začala šmalkaldská vojna – ako prvá náboženská vojna:
- netrvala dlho
- 1547 – Karol V. zvíťazil (boli zajatí aj vodcovia šmalkaldského spolku)
- Karol V. poveril svojho brata Ferdinanda I. zvolaním ríšskeho snemu
- 1555 – snem v Augsburgu – augsburský náboženský mier – týkal sa len katolíkov a luteránov

Náboženské vojny vo Francúzsku

Vo Francúzsku sa ujali hlavne myšlienky Jána Kalvína – jeho prívrženci – hugenoti: Kalvinizmus sa vo Francúzsku šíril za vlády Františka I. (1515 – 1547), no hlavne za Henricha II. (1547 –1559). K hugenotom prešla rýchlo časť šľachty a na ich čelo sa postavil rod Bourbonovcov. Vodcovia katolíckej strany pochádzali z rodu Guisovcov. Medzi nimi sa zmietal kráľovský rod Valois, reprezentovaný poslednými kráľmi – bratmi Karolom IX. (1560 – 1574), ktorý na trón nastúpil ako 10 ročný a Henrichom III. (1574 – 1589).

Konflikty sa začínajú za vlády Karol IX., ktorý bol maloletý a vládla za neho jeho matka Katarína Medicejská. Na znak zmierenia medzi katolíkmi a hugenotmi – sobáš kráľovej sestry Margaréty s Henrichom Navarrským (predstaviteľ hugenotov). Tento sobáš mal zmieriť obe zápasiace skupiny, ale svadobná noc sa zmenila na masaker proti hugenotom, ktorí prišli na svadbu svojho vodcu. Do Paríža prišlo veľa hugenotov – Bartolomejská noc 23. augusta 1572 – v Paríži bolo zavraždených 3000 hugenotov a v celom Francúzsku 10 000. Po Bartolomejskej noci – nastávajú ďalšie vojny a týchto vojen medzi katolíkmi a hugenotmi bolo 8 – ôsma sa nazýva vojna troch Henrichov (Henrich III, Henrich Navarrský a Henrich Guise). Bola ukončená, lebo v roku 1589 bol zavraždený posledný Valois – Henrich III.

Na francúzsky trón nastúpil v roku 1589 Henrich Navarrský – nová dynastia Bourbonovcov (až do roku 1830). Henrich Navarrský dostal meno Henrich IV (1589 – 1610 – zavraždený). Bol výborným kráľom, dal štát do poriadku, nastolil mier a vládol absolutisticky. Aby ho Francúzi prijali, prestúpil na katolícku vieru. V roku 1598 v meste Nat vydal zákon – Nantský edikt – zrovnoprávňuje protestantov a katolíkov.

Nizozemská revolúcia

Dnešné Belgicko, Luxembursko a Holandsko
Holandská revolúcia bola prvou revolúciou v dejinách ľudstva. Prebehla v krajine, ktorá sa volala Nizozemsko. Od roku 1516 patrilo toto územie španielskej vetve Habsburgovcov a bolo rozdelené na 17 provincií, ktoré boli po hospodárskej stránke vyspelejšie ako Španielsko (najvyspelejšie bolo Flámsko (súkno), Brabantsko (Antverpy) a uvedomovali si, že zaostalejšie Španielsko žije na ich účet. Vznikali tu snahy oslobodiť sa z katolíckej – španielskej nadvlády. Hoci španielsky cisár Karol V. (1519 –1556) vydal niekoľko prísnych nariadení namierených proti protestantom, nedokázal zabrániť tomu, aby sa Kalvinove myšlienky rozšírili hlavne v severných provinciách. Karolov nástupca Filip II (1556 – 1598, syn Karola V) bol fanatický katolík a sníval o znovu zjednotení všetkých habsburských zemí a vytvorení svetovej katolíckej ríše, čo by stálo veľa peňazí a tie chcel získať v Nizozemsku.

Rozhodol sa ho zotročiť najprv nábožensky – násilne tu začal presadzovať katolicizmus. V roku 1565 vypuklo ozbrojené povstanie za náboženskú a politickú slobodu, ktoré prerástlo do revolúcie. Na čele vzbury stáli grófi Viliam Oranžský, Egmont a Hoorn. Proti vzbúrencom poslal v roku 1567 Filip II. generála vojvodu z Alby, aby situáciu riešil.
Vojvoda z Alby:
1. dal popraviť Egmonta a Hoorna (Viliam Oranžský utiekol)
2. revolúciu ale nepotlačil a tak proti nemu bojovali povstalci, ktorých nazývali gézi (žobráci) na mori aj na súši (morskí a lesní gézovia).

V roku 1579 severné nizozemské provincie zvíťazili a odtrhli sa od Španielska, vytvorili spoločný štát – Utrechtskú úniu – vytvorilo ju 7 provincií (Zeeland, Holland, Utrecht). Táto sa v roku 1581 premenovala na Spojené nizozemské provincie – Holandská republika (diplomaticky uznaná až v roku 1648). Jej prvým panovníkom sa stal Viliam Oranžský. Okrem neho stáli na čele štátu generálne stavy. Štátnym náboženstvom sa stal kalvinizmus. Južné provincie sa nepridali, zostali pod nadvládou španielskych Habsburgovcov. V roku 1581 bol zosadený Filip II. a vzniklo Holandsko.