Napoleon zlepšil finančnú situáciu štátu podporou podnikania, z ktorého plynuli štátu dane. Založil Francúzsku národnú banku a položil základy pevnej finančnej sústavy. Podporou stavieb, ktoré boli v záujme štátu – napr. ciest, kanálov a prístavov sa znížila nezamestnanosť. Štát zabezpečil zásobovanie obyvateľstva základnými potravinami a boli stanovené nízke ceny chleba, ktoré sa pravidelne kontrolovali. Všetky zdroje krajiny mali slúžiť zahraničnej výbojnej politike. Napoleon zaviedol cenzúru a tajnú štátnu políciu (na jej čele bol J. Fouché).

Napoleonove vojny

V r. 1803 bola obnovená vojna s Anglickom – Napoleon pripravoval vylodenie na Britské ostrovy. K Anglicku sa pridalo Rusko a Rakúsko, čím vznikla ďalšia protifrancúzska koalícia. Na pripravovanú inváziu sa však Napoleon neodhodlal. Spojenecké španielsko - francúzske loďstvo bolo porazené na španielskom pobreží pri myse Trafalgar v novembri 1805. Angličania nestratili ani jednu loď, ale v bitke zahynul veliteľ anglického loďstva – jednooký a jednoruký admirál Horatio Nelson. Po tejto porážke sa už Francúzi nemohli vylodiť v Anglicku a bolo stále jasnejšie, že sa im nepodarí Anglicko poraziť. Napoleon však dosiahol vojenské úspechy v strednej Európe. 2.12.1805 porazil spojeneckú rusko-rakúsku armádu v bitke troch cisárov pri Slavkove (Austerlitz) neďaleko Brna. Armádu viedol rímskonemecký cisár František II. a ruský cár Alexander I. Napoleon prinútil Rakúsko spísať v Bratislave separátny mier (24 článkov – Rakúsko uznalo Napoleona za kráľa Talianska, muselo odstúpiť Benátky, Dalmáciu a Istriu Talianskemu kráľovstvu a ďalšie územia Bádensku a Württembersku...).

Už v r.1804 sa cisár František II. vyhlásil za dedičného rakúskeho cisára a o dva roky neskôr sa zriekol titulu cisára Svätej ríše rímskej národa nemeckého, ktorá tak po tisícročnej existencii zanikla. Napoleon vybudoval Rýnsky spolok a zmenšil územie Pruska. Uzatvorením tylžského mieru v júni 1807 po porážke Pruska rozšíril územie Rýnskeho spolku a po víťazstve pri Friedlande uzavrel dohodu s Ruskom. V r. 1806 po porážke Pruska pri Jene vstúpil Napoleon do Berlína a vyhlásil kontinentálnu blokádu – zákaz dovozu tovaru z Anglicka do Európy. Tým chcel Anglicko hospodársky zničiť. Európa však potrebovala anglický tovar, preto sa z Anglicka pašoval. Francúzsko nemohlo nahradiť anglickú výrobu ani kontrolovať európske prístavy a nepodarilo sa mu ani prinútiť všetky štáty, aby blokádu dodržiavali. Na druhej strane blokáda spôsobila rozvoj priemyslu najmä v ekonomicky slabších štátoch, ktoré sa tak zbavili lacného konkurenta. Okrem toho v dôsledku blokády získalo Anglicko nové odbytiská vo svojich kolóniách. V r. 1807 vytvoril Napoleon Veľkovojvodstvo varšavské, čím sa aspoň v obmedzenom rozsahu obnovila samostatnosť Poľska. Vytváranie väčších štátnych celkov malo Napoleonovi pomôcť lepšie ich ovládať.

V r. 1808 menoval Napoleon svojho brata Jozefa španielskym kráľom, čo spôsobilo protifrancúzske povstanie. Španielsku partizánsku vojnu – guerillu, ktorú podporovali Angličania, sa nikdy nepodarilo Francúzsku úplne potlačiť. Nakoniec boli Francúzi britsko – španielskymi jednotkami vytlačení zo Španielska.
V r.1809 utrpel Napoleon prvýkrát porážku od rakúskeho arcivojvodu Karla pri Asperne neďaleko Viedne. V júli toho istého roku však porazil rakúsku armádu v bitke pri Wagrame a v Schőnbrunne uzavrel mier s Rakúskom. Porážka Rakúska spôsobila štátny bankrot a v Nemecku, Rusku a iných štátoch vzrástol odpor proti napoleonskému systému. Rakúsko muselo zaplatiť obrovské kontribúcie (40 miliónov guldenov) a zaviazalo sa znížiť veľkosť svojej armády. V apríli 1810 sa Napoleon oženil s arcivojvodkyňou Máriou Lujzou, dcérou rakúskeho cisára Františka I. Tým čiastočne legitimizoval svoje cisárstvo.

Vojna v Rusku

Rusku bránila kontinentálna blokáda vo vývoze obilia do Anglicka a v dovoze anglických priemyselných výrobkov. Cár Alexander I. otvorením ruských prístavov túto blokádu porušil.
Napoleon preto zorganizoval vojnovú výpravu proti Rusku. 24. júna 1812 prekročila Napoleonova Veľká armáda (Grande armée) o počte asi 610 tisíc mužov bez vyhlásenia vojny rieku Nemen a ďalej postupovala ruským územím. Francúzi tvorili menej než polovicu armády, zvyšní vojaci boli z vazalských a spojeneckých štátov Francúzska (najmä z Veľkovojvodstva varšavského, Pruska a Rakúska). Zo začiatku sa Napoleonovi vo vojne darilo. V Rusku však začala proti nemu vlastenecká vojna, ktorú viedol generál Kutuzov. Ustupujúce ruské vojsko Napoleona zdržalo v bitkách pri Smolensku a Borodine – obidve strany utrpeli obrovské straty ale o víťazovi sa nerozhodlo. V septembri 1812 vstúpilo francúzske vojsko do Moskvy, ktorú opustili všetci obyvatelia i vojsko. Vyhladovaná armáda uviazla v horiacom meste – vojaci sa nemali kde ubytovať a hrozilo, že ruské jednotky prerušia zásobovacie cesty.