Napoleon ponúkol ruskému cárovi mier, ale ten odmietol vyjednávať. Napoleonova nádej, že prezimuje v Moskve sa nesplnila. Preto sa rozhodol pre ústup a o mesiac po vstupe do Moskvy mesto opustil. Kutuzov ho prinútil ustupovať po tej istej ceste a na ustupujúcu armádu neustále útočil. Oslabená francúzska armáda utrpela porážku v bitke pri rieke Berezine v novembri 1812. Napoleon opustil svoju armádu a vrátil sa do Paríža. Z Ruska sa vrátili iba zvyšky Veľkej armády – asi 40 000 mužov. Z tejto porážky sa Napoleon už nespamätal.

Pád cisárstva

Po porážke Napoleona v Rusku sa v r. 1813 vytvorila 5. protinapoleonská koalícia. Tvorili ju Rusko, Prusko, Švédsko a Veľká Británia. Napoleon začal budovať novú armádu, s ktorou dosiahol aj niekoľko víťazstiev, ale koalícia mala už jednoznačnú prevahu. V auguste 1813 bol odrazený francúzsky pokus o vpád do Čiech. V októbri porazilo ruské, pruské, rakúske a švédske vojsko Napoleonovu armádu v bitke národov pri Lipsku. Spojenecká armáda vtrhla do Francúzska a v marci 1814 obsadila Paríž. Napoleon bol vlastnými maršalmi donútený odstúpiť a musel odísť do vyhnanstva na taliansky ostrov Elba. Vo Francúzsku boli reštaurovaní Bourbonovci a na trón nastúpil Ľudovít XVIII., ktorý chcel obnoviť zriadenie z predrevolučného obdobia. Narazil však na odpor ľudu i buržoázie. V tejto situácii sa Napoleonovi podarilo vylodiť vo Francúzsku. Ľudovít XVIII. poslal proti nemu vojsko, to však prešlo na jeho stranu. Kráľovský dvor ušiel do Gentu a 20. marca 1815 vstúpil Napoleon do Paríža. Toto obdobie nazývame stodňové cisárstvo.

Spojenci boli vystrašení správou o Napoleonovom návrate a vytvorili protinapoleonskú koalíciu. V polovici júna porazil Napoleon pruskú armádu a potom zaútočil na britské vojsko. 18. júna 1815 sa začala bitka pri Waterloo. Francúzi zo začiatku nad Britmi (vojvoda z Wellingtonu) víťazili ale po príchode pruských oddielov (maršal Blűcher) boli porazení. 22.júna Napoleon druhý krát abdikoval a bol dopravený na ostrov sv. Heleny, kde 5.mája 1821 zomrel.