3 fázy:
1. 1640 – 1642 – zvolanie parlamentu a príprava na vojnu
2. 1642 – 1649 – občianska vojna
3. 1649 – 1660 – republika

Situácia v Anglicku pred vypuknutím revolúcie

Politické a socioekonomické predpoklady:
Po tridsaťročnej vojne sa najsilnejšou mocnosťou na kontinente stalo Francúzsko, najsilnejšou námornou mocnosťou však zostalo Anglicko. Na rozdiel od Francúzska sa však v Anglicku nepresadil absolutizmus. Anglicko bolo parlamentnou monarchiou. Po zámorských objavoch ťažilo zo svojej výhodnej polohy a zapojilo sa naplno do obchodu so zámorím. Obchodovalo predovšetkým s kvalitnou anglickou vlnou, resp. vlnenými látkami. Rast produkcie vlny viedol v 16.-17. storočí k tzv. ohradzovaniu – pôda sa zaberala na chov oviec. Množstvo roľníkov tak prišlo o pôdu. Keď rastúce množstvo vlny nestačili spracúvať remeselníci v cechoch, začali vznikať manufaktúry. Z prosperujúceho obchodu bohatli zámožní mešťania – manufaktúr, obchodníci a finančníci – buržoázia.

Nové pomery sa odrazili aj v parlamente tým, že dolná snemovňa, v ktorej zasadali práve zástupcovia meštianstva, nadobudla väčší význam ako horná snemovňa, v ktorej zasadali zasa zástupcovia šľachty. Roku 1603 nastúpila na anglický trón nová dynastia – Stuartovci – Jakub I., ktorá vládla aj v Škótsku a Írsku. Pod ich vládou sa Anglicko, Škótsko a Írsko zjednotili a vznikla Veľká Británia. Stuartovci sa podľa Francúzskeho vzoru pokúsili vládnuť absolutisticky, bez ohľadu na parlament.

Náboženské rozpory:
Henrich VIII. Tudor zaviedol anglikánsku cirkev – na jej čele stál kráľ. Cirkev vlastnila veľké pozemkové majetky. Vznikala náboženská opozícia, opierajúca sa hlavne o stredné mestské vrstvy, ale aj o buržoáziu a časť novej šľachty. Jej predstavitelia sa nazývali puritáni – z lat. purus = čistý. Vznikli dve puritánske strany, ktoré sa líšili v názoroch na cirkevnú organizáciu i na spôsob vlády. Presbytariáni boli ochotní uzavrieť s kráľom kompromis. Žiadali, aby cirkev spravovali volení presbyteri. Patrili sem bankári, veľkoobchodníci a bohatá šľachta.

Independenti –nezávislí - boli proti štátnej cirkvi, žiadali nezávislosť náboženských obcí. Usilovali sa o podiel stredných vrstiev na politickej moci v krajine. Tento prúd žiadal aj úplný rozchod s kráľom. Patrili sem menej bohatí majitelia manufaktúr a drobní obchodníci na čele s Oliverom Cromwellom. Taktiež do opozície patrili aj najnižšie vrstvy obyvateľstva levelleri, ktorí žiadali zmenu spoločenského zriadenia.

Prvé obdobie revolúcie (1640-1642)

Keď sa Karol I. pokúšal zaviesť anglikánsku cirkev a absolutizmus v Škótsku, vypuklo proti nemu na konci tridsiatych rokov povstanie. Pretože Karol I. nemal ani vojsko, ani peniaze, musel v roku 1640 zvolať parlament, aby získal prostriedky na potlačenie povstania. Parlament sklamal kráľove nádeje. Ten prevzal iniciatívu, odsúdil grófa Stafforda a arcibiskupa Lauda – neúnavných podporovateľov tyranie a zavrhol kráľovu politiku vo Veľkej remonštrácii roku 1641. Opozícia dosiahla, že bez súhlasu parlamentu sa nesmie zaviesť žiadna nová daň a že parlament sa môže rozpustiť len vtedy, keď o tom sám rozhodne. Medzi členmi parlamentu však boli nezhody, ktoré chcel kráľ využiť. Po neúspešnom ozbrojenom zákroku kráľ opustil Londýn, odišiel do severného Anglicka, kde začal zhromažďovať vojsko.

Druhé obdobie revolúcie (1642-1649)

V Anglicku vznikla občianska vojna. Krajina sa rozdelila na dva nepriateľské tábory, kráľovský a parlamentný.
Kráľovský tábor:
- feudálna šľachta
- anglikánska cirkev (severozápadné Anglicko)
- feudalizmus

Parlamentný tábor:
- nová šľachta
- puritáni (juhovýchodné Anglicko)
- kapitalizmus