Ďalší razantný útok podnikol Filip IV. Pekný na mocný cirkevný rád templárov. Po skončení križiackych výprav sa templári vrátili do Európy. Disponovali veľkým bohatstvom a mocou. V jeden jediný deň (13. októbra 1307) ich dal Filip všetkých zajať, skonfiškoval rádu všetok majetok a viacerých popredných členov rádu na čele s veľmajstrom odsúdil na smrť. Týmito a niektorými ďalšími bezohľadnými opatreniami Filip výrazne posilnil svoju hospodársku moc. To sa prejavilo aj na posilnení medzinárodného postavenia Francúzska. Francúzsko-anglické vzťahy v tomto období sa vyhrotili, tradičné zlé vzťahy Francúzska a Anglicka, ktoré mali veľa nevyriešených vzájomných sporov. Problém bol najmä v tom, že v roku 1066 Viliam I. Dobyvateľ, vojvoda francúzskej Normandie, dobil Anglicko a stal sa tam kráľom. Sám však bol vlastne lénnikom francúzskeho kráľa, ale len ako normandský vojvoda. Ako, anglický kráľ pochopiteľne lénnikom nebol. Navyše, anglické a francúzske panovnícke rody boli spríbuznené. Roku 1328 zomrel bez mužských potomkov francúzsky kráľ Karol IV., a tak vymrela kapetovská dynastia v priamej línii. Nárok na trón si na základe príbuzenstva robil anglický kráľ Eduard III.

Francúzska šľachta ho však za kráľa nechcela a na trón dosadila Filipa VI., ktorý pochádzal z vedľajšej vetvy Kapetovcov (z rodu Valois ). Navyše Filip VI. si chcel podmaniť flanderské mestá, ktoré boli životne dôležité pre anglické hospodárstvo (Flandry boli hlavným odberateľom anglickej vlny). Toto všetko napokon viedlo k rozpútaniu tzv. storočnej vojny (1337 - 1453).

Wormský konkordát bola dohoda medzi pápežom Kalixtom II. a cisárom Svätej rímskej ríše Henrichom V. z 23. septembra 1122, na základe ktorej získali pápeži právo menovať biskupov.