referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Prokop
Pondelok, 4. júla 2022
Križiacke výpravy
Dátum pridania: 07.05.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: NikolQa008
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 592
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 7m 50s
Pomalé čítanie: 11m 45s
 
3. križiacka výprava
- rozhodné akcie egyptského sultána Saladina čoskoro vážne ohrozili samotnú existenciu latinských štátov v Palestíne a 4. júla 1187 zasadila egyptská armáda franskému vojsku (obyvatelia Predného východu s obľubou nazývali Európanov Frankmi, arabsky Ifrandží) zdrvujúcu porážku v bitke pri Hattíne. Vzápätí padol Jeruzalem do moslimských rúk.
Pád Jeruzalema do rúk moslimov vzbudil v kresťanskej Európe zdesenie, ktoré viedlo k zvolaniu tretej križiackej výpravy (1189 – 1193). Do čela vojsk sa tentoraz postavili rímsky cisár Fridrich I. Barbarossa, francúzsky kráľ Filip II. a anglický vládca Richard Levie srdce. Hneď na začiatku poznamenala osud výpravy dodnes záhadná smrť Fridricha Barbarossu vo vodách rieky Kalykadnu (Salef) v Kilikii. Roku 1191 dobyla výprava Akkon, kde sa usadil francúzsky kráľ Filip a mesto sa stalo hlavným mestom Jeruzalemského kráľovstva, keďže sa križiakom nepodarilo ovládnuť viac než časť pobrežia od Tyru po Jaffu.

4. križiacka výprava
- neúspech týchto vojenských akcií a trvajúca vláda polmesiaca nad Jeruzalemom viedli v rokoch 1202 – 1204 k usporiadaniu štvrtej križiackej výpravy, jej vývoj sa však otočil neočakávaným smerom. Dlho trvajúca averzia križiackych bojovníkov voči Byzantskej ríší, ktorá podľa ich mienky nerobila skoro nič pre oslobodenie svätých miest z rúk neveriacich, využil benátsky dóža Enrico Dandolo k posilneniu obchodných záujmov svojej mestskej republiky. Na jeho popud dobyli križiaci, vedení Balduinom, grófom flanderským a Bonifácom, markgrófom montferratským, 13. apríla 1204 Konstantinopol, využijúc k tomu spory vo vnútri dynastie Angelovcov. Po dôkladnom vydrancovaní bohatého mesta padla do rúk víťazov korisť v celkovej hodnote asi 300 ton zlata a striebra, z čoho iba benátske lode si odviezli domov 5 ton zlata.
Na byzantský trón bol dosadený cisár latinského pôvodu – stal sa ním Balduin – a podstatná časť Byzantskej ríše bola rozdelená medzi jednotlivých účastníkov križiackej výpravy a medzi talianske mestá, hlavne Benátky.

5. križiacka výprava
- piata križiacka výprava (niekedy sa za oficiálnu križiacku výpravu nepovažuje) prebehla v rokoch 1215 – 1219 a jej vedenie prevzal uhorský kráľ Ondrej II. spolu s pápežským legátom Pelagom a s Jeanom de Brienne, kráľom jeruzalemským, sídliacim v Akkone. Križiaci sa síce vylodili v Akkone, usúdili však, že ich šance na úspech sa v Sýrii rovnajú nule, a odplávali do Egypta. Jediným úspechom výpravy bolo obsadenie opevnenej obchodnej osady Damietta (dnes Dimját) vo východnej časti nílskej delty.

6. križiacka výprava
- obsadenie Damietty vytvorilo vhodnú východiskovú situáciu pre usporiadanie šiestej križiackej výpravy v rokoch 1228 – 1229. Podrobné oboznámenie sa so slávnou orientálnou schopnosťou vyjednávania pomohla v jej priebehu cisárovi Fridrichovi II. k uzatvoreniu výhodnej dohody s ajjúbovským sultánom Egypta al – Kámilom. Kámil odstúpil križiakom Jeruzalem, Betlehém, Nazaret a pobrežie medzi Jaffou a Sidonom výmenou za výnosnú Damiettu. Tak zaviali po 42 rokoch nad Jeruzalemom opäť zástavy s krížmi. Fridrich II. si potom v chráme Božieho hrobu vsadil na hlavu korunu jeruzalemských kráľov.

7. križiacka výprava
- v roku 1244 sa Jeruzalema opäť zmocnili bojovníci zo stredoázijského Chorézmu, ktorým ajjúbovskí sultáni zverili ochranu severnej hranice štátu. Európa okamžite reagovala a v rokoch 1248 – 1250 prebehla siedma križiacka výprava, ktorej vedenia sa ujal francúzsky kráľ Ľudovít IX. Križiaci sa síce už roku 1249 zmocnili znovu egyptskej Damietty, keďže pozornosť moslimských vládcov upútal konflikt spojený s nástupom mamlúckej dynastie na trón zeme pyramíd. Nakoniec však výprava, započatá s obrovskými nádejami, celkom zlyhala. Sám kráľ s ďalšími účastníkmi výpravy boli zajatí a všetci Frankovia museli za svoju slobodu zaplatiť tučné výkupné.

8. križiacka výprava
- roku 1260 mamlúcky sultán Bajbars začal so všetkou ráznosťou útočiť na latinské štáty Palestíny, nenechajúc nikoho na pochybách o konečnom cieli svojho snaženia. Tým bolo opätovné obsadenie zbytku kresťanským území. Vojensky sa mu opäť pokúsil čeliť francúzsky kráľ Ľudovít IX., ktorý spolu s anglickým vládcom Eduardom I. zorganizoval ôsmu a poslednú križiacku výpravu (1270 – 1272). Ľudovítovi IX. sa stala osudnou, keď pred hradbami mesta Tunis, ktorého obrancovia sa postavili voči Francúzom na rozhodný odpor, podľahol epidémii moru; jeho zdecimované vojsko sa potom vrátilo do francúzska. Oddiely Eduarda Anglického sa síce dostali do Palestíny, obmedzili sa však na menšie akcie v okolí Akkonu. Doba križiackych výprav do Svätej zeme skončila.
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Križiacke výpravy SOŠ 2.9763 8087 slov
Križiacke výpravy SOŠ 2.9694 925 slov
Križiacke výpravy SOŠ 2.9642 225 slov
Križiacke výpravy SOŠ 2.9464 1076 slov
Križiacke výpravy SOŠ 2.9790 1400 slov
Križiacke výpravy SOŠ 2.9127 1798 slov
Križiacke výpravy SOŠ 2.9883 1491 slov
Križiacke výpravy SOŠ 2.9381 291 slov
Križiacke výpravy SOŠ 2.9002 296 slov
Križiacke výpravy GYM 2.9471 2950 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.