Slovenské mestá v stredoveku

- slovenské mestá najviac rozkvitali za vlády Anjouovcov. Do miest prišli Nemci. Boli skúsení baníci, hutníci a remeselníci. Kráľ im udeľoval výsady. Mestá boli nezávislé od vrchnosti
Ferdinand I. Habsburský, ale aj uhorský veľmož a sedmohradský vojvoda Ján Zápoľský si robili nárok na uhorský trón. Uhorsko malo 2 kráľov, ktorí bojovali proti sebe. Ján Zápoľský sa spojil so sultánom, s Turkami. Turci dobili Budín, tam bol Budínsky pašalík. Tam mal svoj hlavný stan. Uhorsko bolo rozdelené na 3 časti: Dnešné Maďarsko obsadili Turci, Sedmohradsko a východné Slovensko Zápoľský. Západné Uhorsko Ferdinand I. Habsburgský. Ten vytvoril Habsburgskú ríšu. Opieral sa o Slovensko. Bratislava bola korunovačným mestom uhorských kráľov, sídlo uhorských úradov. Trnava – sídlo arcibiskupa. Slovensko nieslo ťarchu obrany Uhorska pred Turkmi. Od pol. 16. stor. lúpili od Ipľa až po Hron. Turci dobili Modrý kameň, Devín, Fiľakovo. Na získanom území vytvorili 4 okresy sandžaky. Museli sme Turkom platiť dane. Obyvateľstvo slobodného územia tiež platili dane, pracovalo na pánov, živili vojsko. Turci rabovali, brali dobytok, ľudí do zajatia. Hlavná proti turecká pevnosť bola v Nových Zámkoch. Turci ju v roku 1663 dobili. Ohrozovali banské mestá. Slovensko im nepodľahlo. V bitke pri Viedni v r. 1683 vojská Habsburgovcov a poľského kráľa Sobieskeho Jána Turkov porazili.

Slovensko koncom stredoveku

Korene a vývin miest:
- mnohé mestá v Európe i Ázii jestvujú nepretržite už od staroveku. Mestá na Slovensku však medzi ne nepatria, všetky totiž vznikli až v stredoveku. Pri zakladaní miest a mestskej siete sledovali uhorskí panovníci dva hlavné ciele: hospodársky a obranný. V prvom prípade išlo o organickú súčasť európskeho vývojového trendu, v druhom prípade o trpkú skúsenosť z pustošivého vpádu Tatárov (Mongolov) roku 1241 – 1242, keď podľa odhadu zahynula priamo či následne (hladom a v dôsledku epidémií) minimálne tretina obyvateľstva Uhorského kráľovstva. Hlavne v Hornom Uhorsku (severnom), čiže zhruba na území dnešného Slovenska, sa od 13. storočia popri relatívne rozvinutej sieti hradov stávali čoraz významnejším činiteľom aglomerácie mestského charakteru.

Proces premeny obcí na mestá sa dynamizoval najmä v oblastiach rudných ložísk, na rušných cestách, vo frekventovaných podhradiach alebo na križovatke ciest. Priaznivé podmienky premeny obce na mestskú formu sa utvárali aj v poľnohospodárskych oblastiach v najvýhodnejšie situovanej obci, ktorá bola prirodzeným strediskom úrodného kraja a často aj správnym centrom hradného panstva s dobrými predpokladmi na výrobu i trh. Poloha a príroda teda do značnej miery určila základný charakter troch typov miest na Slovensku: banských, obchodných (resp. remeselnícko-obchodných) a stredísk poľnohospodárskej výroby.

Významný podiel na vzniku a rozvoji miest v Uhorskom kráľovstve, a teda aj na Slovensku, mali kolonisti zo Západu, najmä z nemeckých krajín. Napokon, všetky stredoveké mestá na Slovensku i v Uhorsku sa riadili buď magdeburským (či inak severonemeckým) alebo norimberským (juhonemeckým či švábskym) mestským právom, resp. ich aplikovanými verziami. Je však nepochybné, že v čase príchodu prisťahovalcov – v dobových prameňoch označovaných hospes čiže hostia – tu už jestvovali sídla, kde bol hospodársky život na vyššej úrovni ako na dedinách, a že hospodársko-spoločenské pomery boli všeobecne na vysokej úrovni. Dobre rozvinutý bol najmä systém trhov.

Právnym podkladom vytvorenia miest boli príslušné donácie. Žiadne mesto však nezískalo mestské práva a výsady jedinou privilegiálnou listinou. Hosťom sa mestské výsady spravidla neudeľovali hneď po ich príchode, ale až s viacročným odstupom. Udelené výsady sa pritom vzťahovali nielen na cudzích kolonistov, ale zväčša aj na domáce pôvodné obyvateľstvo alebo aspoň na jeho časť. Najstaršie mestské privilégiá získali napríklad: Trnava (1238), Starý Tekov (1240), Zvolen a Krupina ešte pred tatárskym vpádom (čiže pred 1241), Spišské Vlachy (1243), Košice (pred 1248), Nitra (1248), Banská Štiavnica (pred 1255), Banská Bystrica (1255), Nemecká Ľupča (1263), Komárno (1265), Kežmarok (1269), Gelnica (pred 1270), Bratislava (1291), Prešov spoločne s Veľkým Šarišom a Sabinovom (1299), spišskí Sasi dostali kolektívne privilégium už roku 1271.