V 14. storočí mestotvorný proces na území Slovenska zosilnel. K už zhruba 30 mestám s udelenými výsadami pribudlo ďalších okolo 60 lokalít, takže koncom 14. storočia možno hovoriť o približne 100 výsadných mestách či mestečkách v právnom zmysle. Mnohé z nich sa však z hospodárskeho hľadiska len neveľmi odlišovali od dedín.
Udelením privilégií mestá získali nielen práva, ale prevzali na seba aj isté záväzky. Bola to najmä povinnosť pravidelne platiť peňažnú daň kráľovi (census), pozemkovú daň (terragium), čo sa vzťahovalo iba na majiteľov nehnuteľností. Povinnosťou banských miest bolo platenie urbury, čiže odvádzanie osminy (pri striebre) alebo desatiny (pri zlate) vyťaženej rudy. Väčšina miest mala povinnosť pohostiť kráľa, resp. zemepána a jeho sprievod pri návšteve mesta. Osobitné ustanovenia výsadných listín sa zaoberali odvádzaním cirkevného desiatku, ktorý patril diecéznemu biskupovi, neraz však tento desiatok poberal miestny farár. Pri plnení záväzkov voči vrchnosti sa všeobecne uplatňovala peňažná renta, teda všetky poplatky sa vyberali v peniazoch. Len v menších mestách s neúplnou samosprávou sa ešte zachovávalo odvádzanie naturálií.

Univerzity

- okolo 12. – 13. storočia, kedy sa začal rozmáhať korporatívny duch, začínajú vznikať popri mestských, farských, katedrálnych, kláštornych školách aj tzv. školy vysoké – univerzity. Vznikali najmä kvôli prudkému zvyšovaniu počtu študentov ale aj kvôli snahe svetských feudálov a biskupov získať nezávislosť. Universitas – latinsky - spoločenstvo študentov a učiteľov.
Predchodcami stredovekých univerzít boli rímske rétorické školy a akadémie z gréckej antiky. Prvou univerzitou na európskej pôde bola carihradská (Istanbul dnešný)univerzita ktorá vznikla v roku 862n.l. (založil Bardas). Táto univerzita však fungovala len štyri roky a potom zanikla
Ako prvé začali vznikať na západe európskeho kontinentu.

Napríklad univerzita v Bologni (1158), univerzita v Paríži (1150), v Oxforde (1167), v Cambridge (1209), v Montpellier (1220), Padova (1222), Siena (1246), Vercelli, Arezzo, Rím a Neapol, po roku 1300 v Perugii, Pise a Florencii, Francúzsko Orléans(1229), Angers (1231), v Tolouse (1229), v Cahorse, v Avignone a Grenobli (14.stor.), Pécs (1367). Ako prvá univerzita na území vtedajšieho Rakúsko – Uhorska vznikla Karlova univerzita (7.apr.1348), neskôr aj Academia Istropolitana(1465). Medzi rokmi 1350 a 1400 vzniklo mnoho univerzít, spolu 55.
„Univerzity spočiatku neboli závislé na cirkvi ani na panovníkovi. Profesori a študenti mohli prechádzať z jednej univerzity do druhej. Vyučovacím jazykom bola latinčina. Avšak cirkev sa snažila uplatňovať svoj vplyv, určovať obsah vzdelania, dosadzovať profesorov a prostredníctvom nich vnášať do všetkých odborov štúdia náboženské princípy (čo sa im a j podarilo).

Medzi univerzitami prebiehal dlhoročný boj o autonómiu a univerzitné privilégiá, o slobodu učenia a myslenia, o vymanenie z dogmat cirkvi. Postupom času získavali stále vyššiu váženosť u všetkých vrstiev národa a mali nesmierny význam pre rozvoj vedy a kultúry. Šírili vedomosti a poznanie po celom európskom kontinente. Napomáhali rozvoju miest a podieľali sa i na príprave mohutného kultúrneho hnutia v období renesancie.“
Najvýznamnejšie univerzity postupne získavali od pápežov právo všade vyučovať (licenctia ubique docenti) a iné výsady, privilégiá umožňujúce ich nezávislosť. Univerzity sa postupne rozvíjali až do 14. – 15. storočia kedy sa stávali „národnými“. Študenti sa zoskupovali podľa odborov, ale radi sa zoskupovali aj podľa krajiny svojho pôvodu. V Paríži tvorili takto 4 „národy“: normandský, pikardský, anglický a francúzsky ktorý bol tvorený francúzskymi, talianskymi, španielskymi študentmi a študentmi z východných krajín. Na čele každého národa stál prokurátor. v Bologni boli takto vytvorené takisto štyri „národy“: rímsky, kampánsky, lombardský, ultarmontánny. V Oxforde boli vznikli len 2 „národy“.

Hospodársky základ tvorili dotácie z cirkevných majetkov a udeľovanie benefícií univerzitným učiteľom. Privilégiá boli prepožičané duchovnou vrchnosťou (učiť, skúšať, udeľovať akademické hodnosti). Od svetskej vrchnosti dostávali univerzity práva mať vlastný štatút a spravovanie, mať vlastnú súdnu právomoc pre všetkých členov.
Univerzity sa delili na fakulty nižšie a vyššie