Nižšie: artistické (všeobecne vedecká – facultas atrium, umelecké, fakulty slobodných umení) boli prípravnými fakultami primajúcimi mladých študentov. Učilo sa tu (nanovo pestovaných) sedem slobodných umení, najmä Aristotelova filozofia. Štúdium trvalo na artistickej fakulte celkom 3-4 roky. Prvé dva (1-2) roky (kurzy) sa študovalo na bakalársky titul (hodnosť) a štúdium bolo ukončené bakalárskymi skúškami. Ďalej sa pokračovalo magisterským štúdiom kde sa študovalo ďalšie dva roky. Na konci tohto štúdia študenti museli zložiť magisterské skúšky, čím mali ukončené štúdium na umeleckej fakulte (artistickej). „Novopečený“ magister mohol ísť ďalej študovať na vyššie fakulty a to buď na lekársku (medicínsku), teologickú alebo právnickú (študovalo sa tu cirkevné alebo svetské právo). Vyššie fakulty mali tak isto ako nižšie fakulty určité stupne. Stupeň docent oprávňoval vyučovať na fakulte vo forme prednášok i dišputácií.
Stredoveké univerzity rozširovali Aristotelovho ducha a ducha scholastiky až po obdobie humanizmu. Formou vyučovania na fakultách boli prednášky a dišputácie. Prednášky pozostávali len z čítania a objasňovania textu z učebnice, čo znamená že študenti sa nemali možnosť aktívne zapájať a vyjadriť svoje prípadné názory. Na dišputáciách to prebiehalo však inak. Tu sa študenti mohli už aktívne zapájať do diskusie.
Na dišputáciách učitelia vytvárali tézy k otázkam problematiky a nasledovne ich obhajovali. Do obhajoby sa mohli už aktívne zapájať aj študenti. Obsah učiva a celkový spôsob života na univerzitách (fakultách) bol riadený cirkvou. Učitelia a študenti bývali spolu na kolégiách, kde museli dodržiavať kláštorný disciplínu.[4] Nedodržiavanie disciplíny a prehrešky voči nej sa rôzne trestali od telesných trestov až po väzenie.
Univerzita v Bologni: „bašta bádaní v oblastiach rímskeho a cirkevného práva“
Medzi najstaršie univerzity v Európe patrí univerzita v Bologni v Taliansku, prezývaná „baštou bádania v oblastiach rímskeho a cirkevného práva“, z čoho možno usudzovať že táto univerzita bola predovšetkým zameraná na štúdium práva (kráľovská disciplína). Univerzita vznikla v roku 1088 a prvé štatúty dostala od cisára Fridricha Barbarosu v roku 1158.
Najprv vzniklo len akési združenie poslucháčov a profesorov právnictva – universitas magistrorum et scholarium, a v roku 1224 sa zmenilo na univerzitu. Bolognské univerzity boli akýmisi komunitami združujúcimi len študentov. V priebehu 13. storočia sa k univerzite pripojili školy lekárske a školy slobodných umení, kde sa vyučovala najmä rétorika a gramatika. Ich nezávislosť bola však uznaná až na konci 13. storočia.
Študenti univerzity rôznych národov boli podporovaní zo strany pápeža, neskôr koncom 13. storočia sa títo študenti zoskupili do dvoch „univerzít“ ktoré sa rozdelili na: talianske – citranontánne a zahraničné – ultranontánne. V ich čele stál rektor ktorý bol každý rok nanovo volený študentmi. Na univerzitách vyučovali profesori ktorý neboli ich súčasťou, ale pracovali tu len na základe pracovných zmlúv. Profesorov si vyberali študenti a sami si ich platili, a keďže štúdium a udeľovanie akademických hodností by malo byť bezplatné a učitelia vyberali aj napriek tomu školné, v 13. storočí zaviedli pápeži fixné platy.
V roku 1252 bola mestom Bologna uznaná autonómia univerzity a všetky daňové a právne privilégiá. Bolonská univerzita sa „od 12. storočia tešila veľkej popularite“. Študovali tu právo: pápež Inocent III. (1198 – 1216), pápež Gregor IX. (1227-1241), a vyučoval tu cirkevné právo budúci pápež Alexander III., Rolland Bandinelli.[5]
Univerzita v Paríži: „matka vzdelanosti“
V prvom desaťročí 13. storočia vznikla v Paríži (Francúzsko) ďalšia univerzita - universitas magistrorum et scholarium Parisiensium, dnes známa ako univerzita Sorbona. Sprvu to nebola univerzita v pravom slova zmysle, ale len akési dobrovoľné zoskupenie. V roku 1215 však toto uskupenie získalo prvé písomné štatúty a privilégiá od pápežského legátu. Tieto privilégiá zaručovali univerzite vnútornú autonómiu. Neskôr v roku 1231 ich univerzite pápež Gregor IX. slávnostne potvrdil a rozšíril bulou Patens scientiarium.[6] V roku 1260 získala univerzita konečnú podobu ktorú si udržala až do 18. storočia.
