- pôsobil ako jazykovedec, publicista, politik a básnik
- bol zaľúbený do Anny Ostrolúckej a Márie Pospíšilovej
- študoval na evanjelickom lýceu v BA a na univerzite v Halle
- známy výstup na Devín sa uskutočnil 24. apríla 1836 (tajný), Štúr tam vystúpil s príhovorom, v ktorom spomenul dávnu históriu Veľkej Moravy, na nápev piesne Nitra, milá Nitra zaspievali ním zloženú báseň Děvín, milý Děvín. Po recitovaní básní, ktoré sa všetky niesli v národnom duchu, navrhol Ľudovít, aby si na posvätenie tohto pamätného dňa zvolili k svojmu menu druhé, slovanské meno, ktoré budú verejne používať. Tak prijal Hurban ku krstnému menu Jozef slovanské meno Miloslav, August Škultéty - Horislav a pod. Štúr si pridal meno Velislav (týmto menom sa však podpisoval už aj predtým v Spoločnosti československej).
- roku 1943 vytvoril nový spisovný jazyk a za základ prijal po dohode s Hurbanom a Hodžom stredoslovenské nárečie. Tento jazyk bol síce uzákonený, ale nemohol sa používať v úradnom styku, za čo Štúr naďalej bojoval.
- založil spolok Tatrín (1943)
- od roku 1845 vydával Slovenskje národnje novini
- v roku 1847 bol mestom Zvolen vyslaný za poslanca do uhorského snemu, po tom, čo vystúpil na Zvolenskom sneme s prejavom o tom, aké je dôležité vzdelanie. Vzdelanie trebe poskytovať bez rozdielu pohlavia, sociálneho zabezpečenia. Na Uhorskom sneme hájil záujmy slovenského národa proti maďarizácii a žiadal autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. Pre tieto myšlienky sa mu podarilo získať aj podporu českých vzdelancov.
- svojho mandátu sa vzdal r. 1848 po zistení, že maďarská väčšina poslancov znemožňuje akúkoľvek iniciatívu na obranu slovenského národa
- zúčastnil sa porady slovenských národovcov 10. – 11. mája v Liptovskom Sv. Mikuláši, na ktorej zostavili Žiadosti slovenského národa, po čom naňho a ďalších účastníkov tejto porady maďarská vláda vydala zatykač
- stál na čele SNR, ktorá sa utvorila 16. septembra 1848 vo Viedni, spolu s Hurbanom a Hodžom
- 19. septembra 1848 vypovedal v mene SNR poslušnosť uhorskej vláde a vyhlásil štátnu nezávislosť Slovenska
- 17. októbra vydal Lajos Kossuth zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu a vypísal odmenu 50 zlatých za ich hlavy
- Štúr bol až do konca života pod policajným dozorom a nakoniec zomrel 12.1. 1856 v Modre
Ako jazykovedec
- Štúr 11. - 16.7.1843 navštívil s Hurbanom a Hodžom básnika Hollého na fare v Hlbokom a po porade s ním sa dohodli zjednotiť Slovákov v názore jednotného spisovného jazyka. Dovtedy katolíci písali bernolákovčinou a evanjelici českou bibličtinou, okrem toho sa používala latinčina, nemčina a maďarčina. Za základ nového spisovného jazyka si vzali stredoslovenské nárečie, v ktorom videli najčistejšie slovenské jadro a spolu sa uzniesli na fonetickom pravopise. Štúr vypracoval pevné základy reči a vytvoril tak aj podmienky pre rozvoj slovenskej literatúry.
- Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí
- toto dielo vydal v roku 1846 a kodifikuje v ňom spisovnú slovenčinu
- v tomto diele takisto obhajuje slovenčinu a podrobne tu vysvetľuje prečo je potrebné, aby mal každý národ svoj vlastný jazyk
- hl. znaky štúrovčiny – len mäkké i; slová Slovenčina, Slovenskích... píše Štúr s veľkými písmenami; ď,ť,ň označuje mäkčeňom aj pred e,i,í,je,ja: kďe, ňje; ľ vynechal zo svojej abecedy; dvojhlásky sa píšu s j: ďjeťa a ô sa píše ako uo; ä,iu sa v štúrovčine nepoužíva: mekkuo, znameňú; nemá é, ale je: dobrjeho, mekkje; v minulom čase je u: robiu, písau
- Náuka reči slovenskej
- v tomto diele vysvetľuje gramatiku novej slovenčiny, kde ju analyzuje ako jazyk
Myšlienku vydávať noviny pre Slovákov sa Ľudovít Štúr pokúšal zrealizovať už po svojom návrate z vysokoškolských štúdií v Halle. Toto úsilie nadväzovalo na jeho predchádzajúcu publikačnú aktivitu v periodikách vychádzajúcich v monarchii a na jeho redaktorskú činnosť v Palkovičovom časopise Tatranka. V roku 1841 vypracoval predbežný plán novín a nasledujúce takmer štyri roky posielal žiadosti o povolenie novín, ktoré dlho nemali pozitívny výsledok. Kráľovská miestodržiteľská rada v Budíne nepovažovala slovenské národné noviny za potrebné a palatín ich žiadosť zamietal. Až v roku 1845, keď sa Štúr obrátil priamo na panovníka Ferdinanda V., obdržal kladnú odpoveď. Priaznivci novín na prvé číslo museli však ešte niekoľko mesiacov počkať, pretože redakcii nebol pridelený cenzor, bez ktorého noviny nemohli vychádzať.
