Informačné minimum Chorvátsko

Chorvátsko

Oficiálny názov štátu:
Chorvátska republika

Domáci názov štátu:
Hrvatska

Oficiálna hlava štátu:
Stjepan Mesic´o

Politický systém:
Parlamentná republika s pluralitou politického systému

Orgány štátnej moci a vlády:
Demokratický štát

Administratívne činitele:
Má 20 žúp (županija). Každá Chorvátska župa má svoj erb a vlajku. Územie:
- rozloha 56 542 km2
- dĺžka štátnych hraníc 2197km (Bosna a Hercegovina, Maďarsko, Srbsko, Čierna Hora, Slovinsko)
- hlavné mesto Záhreb 950 000 obyvateľov

Príroda:
Návštevník Chorvátska na prvý pohľad pozná, že sa tunajšia príroda značne líši od tej, ktorú môže poznať zo strednej Európy. Zvlášť na pobreží je pre ňu typická určitá suchosť a druhová obmedzenosť, avšak pri hlbšom poznávaní zistíme, že aj tu sa vyskytujú živočíšne a rastlinné druhy, ktoré poznáme zo svojho domova, a mnohé ďalšie, ktoré Chorvátsku dávajú nádych exotickosti.
Na turistov obvykle zapôsobia rozsiahle olivové háje, levandule, agáve, palmy, cezmínové duby, myrta, nekonečné vinohrady, ktoré sa tu vyskytujú v hojnom počte.

Obyvateľstvo:
Obyvateľstvo republiky tvoria Chorváti, Srbi, zvyšok Taliani, Rómovia a iné. V mestách žije 45% obyvateľov. V dôsledku občianskej vojny sú veľké presuny obyvateľstva.

Jazyk, písmo:
Chorvátsky jazyk a latinka

Poľnohospodárstvo:
Poľnohospodárstvo Chorvátska sa sústreďuje do oblasti Panónskej nížiny, kde sú úrodné gaštanové pôdy. Pestuje sa tu najmä cukrová repa, slnečnica, krmoviny, pšenica a kukurica. Na svahoch pahorkatiny Papuk sa zasa ujal vinič. Dôležité je aj typické južanské ovocie, teda pomaranče, citróny, figy, mandarínky, grapefruity a olivy, ktoré sa pestujú v oblasti pobrežia.
• Zo živočíšnej výroby je najdôležitejší rybolov (najmä sardinky, makrely a ančovičky). Ďalej sa chovajú aj kozy, hydina, ošípané, hovädzí dobytok a netradične, veľký význam majú aj kone.
• Nerastné bohatstvo: Chorvátsko využíva dovážané suroviny (najmä ropu), ale aj domáce (hnedé uhlie, bauxit a v malom množstve aj neželezné kovy – hliník, meď, zinok).
• Tieto suroviny využíva a spracúva priemysel. Najvýznamnejším odvetvím je strojárstvo. Zameriava sa výrobu lodí, zváracích strojov a rôznych iných prístrojov. Ďalším odvetvím je chemická výroba, jej produktmi sú napríklad niektoré druhy liekov, chemikálie, čistiace prostriedky a podobne. Rozvinuté je aj potravinárstvo. Vynikajúca gastronomická ponuka je spojená s domácimi plodinami.

Doprava:
Je celkom dobrá. Cesty bývajú preplnené hlavne v sobotu, čo je hlavne za turistov.

Auto
Doklady
- pre vjazd do Chorvátska vozidlom je potrebný vodičský preukaz a osvedčenie o evidencii vozidla, ako aj zelená karta
Obmedzenia
- rýchlosť: do 50 km/h v obciach, 80 km/h mimo obce (ak nie je inak predpísané) a 130 km/h na diaľniciach
- maximálne povolené množstvo alkoholu v krvi: 0,5 promile
Mýto
- platí sa na diaľniciach Záhreb – Karlovac, Záhreb – Krapina, Záhreb – Slavonski Brod, na ceste určenej výhradne pre jazdu motorových vozidiel Rijeka – Kupjak, tuneli Učka a na Krčskom moste

Autobus
Sieť autobusových liniek je veľmi rozvetvená a spája všetky časti krajiny. Pravidelné medzinárodné autobusové linky spájajú Chorvátsko so všetkými susednými krajinami, ako aj s Rakúskom, Francúzskom, Talianskom, Nemeckom a Slovenskom.

Loď
Trajektová linka pozdĺž pobrežia: Rijeka – Rab – Zadar – (Brbinj/Dugi otok) – Šibenik – Split – (Stari Grad/Hvar), Korčula – (Sobra/Mljet) – Dubrovník – Bari – Igoumenitsa.
Miestne trajektové linky: spájajú s pevninou ostrovy: Cres-Lošinj, Rab, Pag, Ugljan, Pašman, Dugo otok, Iž, Šolta, Brač, Hvar, Vis, polostrov Pelješac, Korčula, Lastovo a Mljet, a miestne lodné linky spájajú ostatné obývané ostrovy, na ktorých nie je automobilová premávka.

Vlak
Železničná sieť spája všetky väčšie chorvátske mestá okrem Dubrovníka. Chorvátsko má priame železničné spojenie so Slovinskom, Maďarskom, Talianskom, Rakúskom, Švajčiarskom, Slovenskom, Francúzskom, Nemeckom, Bosnou a Hercegovinou a Juhosláviou a nepriame takmer so všetkými ostatnými európskymi krajinami.

Zdravotníctvo:
Po vstupe Chorvátska do EÚ platia zdravotné predpisy ako v členských krajinách EÚ. Bezprostrednú lekársku starostlivosť sú občanom EÚ povinné poskytnúť verejné zdravotnícke zariadenia bezplatne. Pred cestou do Chorvátska sa odporúča pripoistiť.
Od 1.1.2002 je nutné, aby mal každý cudzinec vstupujúci na územie Chorvátska, zdravotné poistenie.
Povinné očkovanie sa nevyžaduje. Od júla 2004 je v platnosti nové nariadenie o povinnom zdravotnom poistení pre cudzincov, ktorí sa krátkodobo zdržujú na území CHR, alebo ním tranzitujú.
Umenie:
Chorvátsko, tak ako mnoho iných krajín, má tiež svoje pamiatky, ktoré sú zapísané do svetového dedičstva UNESCO. Z chorvátskych je to päť kultúrnych a jedna prírodná pamiatka:

- v roku 1979 bolo zapísané historické centrum mesta Dubrovník
- v roku 1979 historické centrum Splitu s Dioklecianovým palácom
- v roku 1997 mesto Porec s episkopálnou Eufraziovou bazilikou a mesto Trogir
- v roku 2000 katedrála sv. Jakuba v Šibeníku
- národný park Plitvické jazerá (1979, 2000)

Vonkajšie vzťahy štátu:
Chorvátsko by malo byť ďalšou krajinou v poradí, ktorá by sa po vstupe Bulharska a Rumunska mala stať členom Európskej únie.

Sviatky:
1. január: Nový rok
6. január: Traja králi
pohyblivý sviatok: Veľká noc, zahrňuje Veľkonočný pondelok
1. máj: Sviatok práce
pohyblivý sviatok: Sviatok Božieho tela
22. júna: Deň boja proti fašizmu
25. júna: Deň Štátnosti
5. augusta: Deň víťazstva a vďakyvzdania
15. augusta: Nanebovzatie Panny Márie
8. október: Deň nezávislosti
1. november: Všech svätých
25. a 26. december: Vianoce

Okrem oficiálnych sviatkov, ktoré sa dodržujú v celej krajine, sa v jednotlivých oblastiach Chorvátska konajú i rôzne miestne festivaly, ktoré majú podobu ľudových slávností a sú odprevádzané folklórnymi tancami a hudbou. Niektoré z týchto slávností majú už mnohoročnú tradíciu, niektoré sú usporiadané len kvôli turistom. Nenechajte si však ujsť napr. rybárske slávnosti alebo trebárs sviatky vína. Každá z obcí taktiež oslavuje raz v roku svojho patróna.

Dejiny:
Chorvátsko je naozaj jedinečné, nie len kvôli svojmu kryštálovo čistému a modrému moru, ale aj vďaka mnohým tisícročným kultúram, ktoré sa menili a miešali na tomto území. Jadranské more nie je len hlboký záliv Stredozemného mora zahryznutý do európskej kontinentálnej masy a najbližšia obchodná cesta medzi Európou a Východom. Je to zároveň kolíska starobylých civilizácií. O tom existujú materiálne dôkazy, ktoré sa len teraz pomaly vynárajú na denné svetlo z hlbín jadranských jaskýň a podmorského sveta. Východné pobrežie jadranského mora bolo osídlené už začiatkom staršej doby kamennej. Existujú dôkazy, že väčšina dnes dostupných ostrovov bola tiež osídlená (archeologické nálezy v jaskyniach pri ostrove Hvar a Palagruža ap.). Vďaka vhodným zemepisným podmienkam nášho pobrežia s mnohými zálivmi a zátokami, bolo toto pobrežie od nepamäti významnou obchodnou a námornou cestou.
Archeologické nálezy dokazujú, že v 6. storočí p. n. l. Starí Gréci obchodovali s Ilýrmi po mori a že tu založili svoje kolónie (napríklad Pharos – dnešný Starigrad, mestá na ostrove Hvar a Issa alebo Vis). Neskôr prišli Rimania, ktorí nestavali len paláce a letoviská, ale veľa času strávili aj na mori. To dokazujú mnohé podmorské nálezy z oblasti Puly a Cvatatu. Medzi nálezmi je najviac amfor, v ktorých sa v tých časoch prepravovalo víno, žito, olej a parfumy. Nech si vyberiete hociktoré potápačské miesto, nájdete zvyšky antických lodí a ich nákladu. Jedným z najcennejších nálezov z toho obdobia sú zvyšky „pitosa“ alebo „dolija“, veľkých keramických nádob, ktoré sa vstavali do lodí kvôli transportu niektorých druhov nákladu, napr. žita. Jedno také nálezisko je v blízkosti Cvatata a druhé pri Murteri.

Novú dobu začali Slovania, ktorých príchodom začalo obdobie neustálej obrany proti rôznym nepriateľom a bojov o moc. Dubrovník, ktorý sa vynímal svojim stavom republiky, mal hlavnú úlohu v obchode a kultúre. O tom svedčí vrak lode zo 17. storočia – Galija, ktorá z Benátok nosila muránske sklo a sklo na okná a iné hodnotné predmety a ktorá bola vybavená delami. Počas búrky sa potopila neďaleko pobrežia Dubrovníka.

V 18. storočí Napoleon krátko prevzal vládu a zamenila ho rakúsko-uhorská monarchia. Počas nasledujúcich sto rokov medzi sebou bojovali o vládu nad východným pobrežím Taliansko a Rakúsko a vyvrcholením toho bola bitka pri ostrove Vis roku 1866. Rakúskej flotile na čele s admirálom Tegetthoffom – kapitánom vojnovej lode "Nadvojvoda Ferdinand Max" sa postavil admirál Persano, kapitán talianskej flotily. Na admirálskej lodi "Rei d'Italia" sa Persano našiel v obkľúčení rakúskych lodí a musel sa porazený stiahnuť.

Svedectvo o týchto slávnych časoch sa nachádza nie len na pevnine, ale aj pod morom (vraky slávnych lodí). Po tejto bitke začalo obdobie rakúsko-uhorskej nadvlády. Stavali sa a upevňovali prístavy, obchod a lodiarstvo prekvitali. Počas oboch svetových vojen bol Jadran dôležitým miestom, takže sa pod morskou hladinou môže nájsť mnoho vrakov aj z tých dôb. Napríklad pri Pule, ktorá bola v tom období strategicky dôležitým prístavom, sa našlo 20 vrakov, medzi ktorými sú aj ponorky, torpédové lode aj torpédové člny. Jadranské more bolo vždy dôležitou námornou cestou medzi Východom a Západom, čo dnes môžeme dokázať mnohými nálezmi, ktoré nám pripomínajú, že na minulosť nesmieme zabudnúť. Naopak, musíme jej porozumieť ako poučeniu do budúcnosti.