Fraón, ktorí predstavoval záruku života, úrodnosti a spravodlivosti v krajine, bol vždy považovaný za inkarnáciu Hora.
Cheprer ( posvätný skarabeus)
Starý Egypt, ktorý videl v tomto malom chrobákovi symbol kozmu, ho vyzdvihol medzi posvätné zvieratá. Egypťania sa obávali kobyliek tak ako moru, lebo vedeli, že ničia úrodu a zapríčiňujú hlad. Naopak, včela bola blahodárnym hmyzom, veľmi si ju cenili pre jej med, ktorý často požívali pri varení, a zároveň ako symbol Dolného Egypta. Čo sa týka muchy afef, ktorá zúrivo tvrdošijne a odhodlane trápila ľudí a zvieratá, tá sa začiatkom 16. storočia pred n. l. stala veľmi cenným vojenským vyznamenaním, symbolom udalosti a neúprosnosti voči nepriateľovi. Malý hmyz, chrobák, bol zase symbolom bohyne Neit, ochrankyne oblasti Nílskej delty a tkania. Egypťania boli jediným starovekým národom, ktorý zaradil chrobáka medzi bohov, pretože scarabeus sacer, po egyptsky cheprer, bol jedným z posvätných zvierat starého Egypta. Tento chrobák si urobí malú guľku z výlučkov cicavcov a do nej znáša vajíčka. Keď sa vyliahnu larvy kŕmia sa z jej obsahu. Takéto správanie Egypťania chápali ako kozmický symbol – chrobák, ktorý ťahá za sebou slnko po nebeskej klenbe počas denných cyklov zrodu a smrti. Pôvodne v kozmologických víziách heliopolských kňazov Cheper predstavoval zároveň slnko zapadajúce aj vychádzajúce, až neskôr znamenal iba slnko, ktoré vychádza. Keďže bol slnkom, každý deň vychádzal z tela bohyne Nut, nebeskej klenby. Čierny skarabeus, ktorý putuje v prachu, mohol stúpať k oblohe vďaka priesvitným a ligotavým krídlam, čím vyvolával iný obraz transformácie a zmŕtvychvstania. Okrem toho zvláštnou zhodou okolností slovo cheprer je veľmi blízke slovu cheper, ktoré znamená „stať sa, transformovať sa“. Cheperu, t. j. podoby transformácie, boli pre Egypťanov stelesnením tej stálej božskej vlastnosti nadobúdať neprestajne rozličné polohy. Pre človeka, ktorý sa smrťou dostáva do sveta mŕtvych, rozmanitosť cheperu – potenciálnych transformácii, dovoľujúcich jeho duši prejsť do stavu najvyššej existencie, opísaných v Knihe mŕtvych – bola základná. Pre všetky tieto príčiny sa skarabeus presadil ako živý obraz viery Egypťanov v prežitie duše po smrti. S amuletmi a skrinkami v tvare skarabea sa stretávame od obdobia dvoch prvých dynastií medzi koncom 4. a začiatkom 3. tisícročia pred n. l. To dokazuje, že táto symbolika vznikla na počiatku egyptskej civilizácie. Skarabeus zdobí množstvo šperkov zo zlata, polodrahokamov, z fajansy a zo skla. Okrem zlatých prsteňov remeselníci vyrábali vzácne ozdoby, ktorými sa pokrývala hruď zosnulého, kde posvätný hmyz ležal vedľa mytologických tvorov, alebo hieroglyfických.