Legenda o Fénixovi sa rozšírila z Egypta do klasického sveta a odovzdávali a rozširovali ju grécki aj rímski autori. Historik Herodotos vyrozprával vo svojom diele najstaršiu verziu toho mýtu. V skutočnosti v Egypte počul o Fénixovi ako o zvierati, ktoré naozaj existuje, ale videl ho iba namaľovaného na obraze. Podľa jeho slov Fénix prilietal do Egypta z Arábie každých päťsto rokov, aby priniesol do Iunu vajce z myrha, v ktorom bolo telo mŕtveho otca. Vták položil myrhove vajce, potom doň vyďobal dieru, vložil tam telo otca znovu ho zakryl myrhou a odniesol do iunskej svätyne. Plínius Starší vo svojej Prírodovede (Naturalis história) podáva odlišnú verziu od Herodotovej. Podľa jeho prameňov Fénix žil päťstoštyridsať rokov, a keď nastal čas jeho smrti, pripravil si hniezdo zo škorice, tymianu, aromatických tráv, uložil sa doň a zomieral. Z kostí a útrob zvieraťa sa zrodil červík, larva, ktorá sa zmenila na vtáčie mláďa, to prenieslo hniezdo do Iunu a položilo ho tam na oltár boha Slnka. Podľa Plínia Fénixov životný cyklus sa zhodoval s veľkým kozmickým rokom, počas ktorého Slnko, Mesiac a päť vtedy známych planét dokončili úplný obeh a priradili sa k stáliciam. Hovorí sa, že v roku 36 Fénix odletel do Egypta, dovŕšiac veľký rok a že v roku 47 bol odnesený do Ríma a vystavený na komícii. Ale ako Plínius dodáva, nikto neveril, že ide o legendárneho vtáka z Orientu. V rímskom období sa množili pokusy stanoviť dĺžku Fénixovho života a tým aj veľkého kozmického vrchu: podľa rímskeho dejepisca Tacita Fénix žil 1461 rokov; a ak by sme verili jeho Dialógu o rečníkoch z 2. storočia, veľký rok trval 12 994 rokov. Myslelo sa, keď už raz bol zavŕšený astronomický cyklus, svetové dejiny sa budú opakovať, Fénix teda predstavoval istý model alebo zrkadlo Univerza. Verzie tohto mýtu, ktorú ponúka Physiologus, bola najpopulárnejšou v celom kresťanskom stredoveku. Podľa tejto krátkej kresťansko-symbolistickej úvahy o zvieratách napísanej medzi 2. a 4. storočím nášho letopočtu Fénix žil v Indii a každých päťsto rokov odlietal k stromom Libanonu, naplňujúc si krídla vôňami. Iunský kňaz podľa tajomných znamení vedel, že už čoskoro príde, a pokryl oltár úponkami viniča tam kde sa vták, naplnený vôňami, posadil, skôr než zhorel. Nasledujúci deň kňaz našiel v popole červíka, ďalší deň vtáčie mláďa a tretí deň pozdravil kňaza dospelý vták a vrátil sa do Indie. Podľa zbierky Physiologus aj Ježiš Kristus, skôr než umrel na kríži, aby vstal z mŕtvych a vrátil sa do kráľovstva nebeského, prišiel na Zem naplnený ľúbeznou vôňou svojich božských slov.