Nevie sa či Mennes, Narmer a Hór Aha bol traja rôzny králi, alebo jeden s rozličnými menami. Hlavný problém je v tom, že egyptský králi mávali vedľa svojho osobného mena tiež meno trónne. Pretože sa obidve vyskytujú spolu len veľmi málo, je ťažké rozhodnúť, ktoré patria k sebe. Stredom prvej ríše bol najskôr hornoegyptský Cinev a neskôr Mennofer. Ešte koncom 2. dynastie sa začal Dolný Egypt búriť a bolo potrebné tieto vzbury vojensky potlačiť. O udalostiach z prvých dvoch dynastií nie je veľa známe. Skoro stále sa s menšími prestávkami bojovalo. Egypťanov priťahovali medené bane na Sinajskom polostrove. Aj keď sídelným mestom bol Mennofer, faraóni nezabúdali, že pochádzajú z Cinevu a vracajú sa tam aspoň po smrti. V púšti pri Ebózeovu sú pozostatky ich hrobiek. Pred druhou svetovou vojnou sa ale objavilo druhé kráľovské pohrebisko v Sakkare pri Mennofere. Sakkárske hrobky bývali dokonca mohutnejšie ako tie z Cinevu. Teda niektorí z faraónov, ako kráľovia Horného a Dolného Egypta mali dva hroby. Pochovaní boli samozrejme len v jednom a druhý hrob bol symbolický

Obdobie Starej ríše
Na dobu rannej dynastie nadväzuje obdobie Starej ríše. Je to doba pre Egypt veľmi slávna, kedy sa krajina dostala na prvý zo svojich kultúrnych vrcholov. Bol zavedený zdokonalený kalendár. Udržiavali sa obchodné styky so susednými ázijskými krajinami a Núbiou. Dovážalo sa zlato, slonovina, dobytok. Do Starej ríše zahrňujeme vládu kráľov tretej až šiestej dynastie, ktorý sídlili v Mennofere. Jej začiatok sa kladie do čias okolo roku 2700 pred n. l. Je to tiež doba staviteľov pyramíd. Zakladateľ tretej dynastie Džoser, druhý kráľ 3. dynastie zanechal po sebe stupňovitú pyramídu, ktorá je postavená z viac ako dvoch miliónov obrovských kamenných kvádrov a nachádza sa pri Sakkáre. Chufev, Chafre a Menkaure si dali postaviť slávne pyramídy pri Gíze. Pyramídy boli len súčasťami kráľovských pohrebísk so stavbami menej nákladnými: zádušnými chrámami (pre kult mŕtveho kráľa), údolnými chrámami (na mumifikáciu kráľovho tela) a i. Stará ríša sa zrútila prekvapujúco rýchlo. Príčiny jej pádu nie sú jasné, predpokladá sa však, že to spôsobili dynastické rozpory a ľudové vzbury.

Obdobie Strednej ríše
Prechodné obdobie nastáva za vlády 9. – 11. Rozpad Starej ríše urýchlil vpád Ázijcov do delty Nílu. Kráľ bol zvrhnutý z trónu, kráľovský palác bol zničený a krajina sa rozdelila na dve časti. Počas vlády 11. dynastie hovoríme o Strednej ríši. Krajinu sa podarilo zjednotiť, pomery sa urovnali. K rozkvetu však Egypt priviedli až panovníci 12. dynastie. Jej zakladateľ Amenenhét I.