V priebehu náboženských asimilačných procesov, ktoré poznačili dejiny zjednoteného štátu v Egypte, Atum sa stal Reom alebo Raom. V temnote časov existovala len rozsiahla plocha vody, prvotný oceán Nun. Atum, Slnko, sa zrodili z Nuna svojou vlastnou vôľou. Atum, „pán hraníc neba“, zahŕňal v sebe životný princíp všetkých vecí a jedného dňa sa rozhodol, že zúrodní aj všetky ostatné časti sveta. Potom, ako sa sám stvoril, Atum zrodil Šua, boha vzduchu a svetla, vzápätí kýchol a vytvoril mu manželku Tefnutu, bohyňu vody a vlhkosti. Božský pár počal Geba, boha Zeme, a Nut. Nut bohyňa neba a samo nebo, býva zobrazovaná ako žena s telom posiatym hviezdami. Ruky a nohy má položené na zemi a prehnutým telom vytvára nebeskú klenbu. Takto pevne zviera boha Šua a ten ju podopiera. Po svojom západe boh Slnko sa stane neviditeľným a pohybuje sa medzi ľuďmi v nekonečnom priestore Nut. Často je zobrazovaná na klenbách hrobových komôr, v kenotafoch a na niektorých sarkofágoch. Ochraňuje mŕtveho a privádza ho na druhý svet. V protiklade k iným starovekým mytológiám Egypťania každého tohto boha rozlišovali na základe mužského a ženského princípu. Gebovi a Nut sa narodili Usir, Eset, Sutech a Nebthet, bohovia, ktorí vytvoria Usirov cyklus v iunskej mytológii. Prvá dvojica vládla v záhrobí a na egyptskom tróne. Zatiaľ čo Sutech a jeho družka Nebthet spravovali sily chaosu, z Eset a Usira vyšiel princíp stelesnený vo faraónovi.
Plavba Rea:
Počas komplexných premien božstiev starého Egypta traja bohovia, ktorí sa na počiatku odlišovali, boli spojení do slnečného kultu. Slnko bolo uctievané v podobe skarabea Cheprera ráno pri východe, pod menom Re napoludnie, keď je v zenite, a ako starec Atum večer. Pohybovalo sa v lodi. V noci Cheprer-Re-Atum podnikal nebezpečnú cestu v temnote cez Kráľovstvo mŕtvych. Slnko sa ponorí do tmy a vykonáva cestu rozdelenú do dvanástich etáp, práve toľkých, koľko má noc hodín. Je to akási iniciačná cesta, počas ktorej boh ukazuje svojmu synovi, faraónovi, cestu vzkriesenia. Druhý svet je koncipovaný na obraz Egypta: preteká ním veľká rieka a je rozdelený na nómy, z ktorých každý má hlavné mesto, ochranného boha, svoje božstvá, duchov, svoje duše. V každej etape je Re pozdravovaný ako „veľký boh“ a odriekavajú sa formulky pomáhajúce duši prejsť dráhu, po ktorej prechádza slnko. V lodi boha je plno vyšších i nižších božstiev, ako aj „posádka“: dve skupiny po deväť paviánov, ktoré majú otvárať a zatvárať dvere a ospevovať Reovu plavbu.