No ďalšie „deti“ fenického písma prežili storočia a tisícročia.“ (Kondratov, 1981, str. 177).
Z fenického písma pochádza aj písmo aramejské. Aramejci žili v Sýrií a Mezopotámii a písmo prebrali od svojich susedov Feničanov. Potvrdzujú to aj staroveké nápisy aramejskych kráľov zostavené hlavne vo fenickom jazyku. Z aramejskeho písma sa neskôr vyvinulo písmo starožidovské a židovské.
Nápisy a texty fenického písma boli objavené aj v Grécku, na Cypruse a v celej Malej Ázií. Na južné ostrovy priniesli fenickí obchodníci, pravdepodobne z Tyru alebo Sidónu písmená, ktoré Gréci niektoré nepriali, pri niektorých zmenili fonetický charakter a vytvorili si niektoré písmená, ktoré fenické písmo nemalo. Klasická grécka abeceda mala 24 písmen, kdežto fenická abeceda len 22. To, že Feničania silne ovplyvnili grécku abecedu vyplýva aj z týchto argumentov: „ 1. obidve písma boli zvukové, 2. v archickej gréčtine niet písmen pre samohlásky, 3. zvukový charakter sa rovná fenickému, 4. názvy písmen, 5. smer písania, 6. grécke písmo sa formovalo v 9. storočí, v hlavnej epoche rozvoja fenického písma, 7. na ostrovoch boli silné fenické vplyvy, 8. svedectvo starovekých historikov (Herodotos) a mytológie.“ (Špetko, 1963, str. 28). „Grécke písmo sa stalo základom latinskej abecedy (cez etruskú abecedu) i slovanské písma, abecedy egyptských Koptov, ako aj písmen mnohých iných národov na svete (Kondratov, 1981, str.179)
Feničania vďaka obchodu a moreplavbe poznali písmo egyptské ale aj písmo klinové, ktoré sa používalo v Kaane, ktorého súčasťou bola j Fenícia. „Rozvoj obchodu a remesiel si však vyžadoval jednoduchšie písmo, prístupnejšie širším vrstvám.“ (Krúpa, 1989, str. 49). Fenické písmo radikálne zredukovalo počet znakov takým spôsobom, že každému písmenu zodpovedala len jedna hláska, presnejšie spoluhláskam, za ktorou mohla nasledovať samohláska. Takéto zjednodušenie písma a spôsob života Feničanov ako obchodných moreplavcov podnietili a ovplyvnili európske písma a abecedy. Použitá literatúra:

1. KÉKI, B.: 5000 let písma, 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1984. 148 st. ISBN 80-243-0803-84
2. KONDRATOV, A.: Kniha o písme, 1. vyd. Bratislava: Smena, 1981. 280 st. ISBN 73-057-81
3. KRUPA, V., GENZOR, J.: Písma sveta, 1. vyd. Bratislava: Obzor, n.p., 1989. 358st. ISBN 80-215-0011-5
4. ŠPETKO, J.: Dejiny písma a knihy, 1.vyd. Bratislava: SPN, 1963. 202 st, K-06-31005.