O jazyku a písme

Jazyk je systém dorozumievacích prostriedkov. Každý jazyk má svoju výslovnosť.
Ľudia sa dorozumievali najprv znakmi, alebo pomocou uzlového písma kipu. Bola to palica, na ktorú sa naviazali rôzne stuhy vyjadrujúce zlato, vojsko, zrno a iné. Neskôr asi v roku 3500 pred Kristom vzniklo v Ázii prvé písmo. Toto písmo vynašli Sumeri a nazvali ho klinové. Sumeri písmená vrývali do mäkkých hlinených tabuliek. Pisári písmená vrývali „perom“ vyrobeným z trstiny. Hrot trstiny mal klinovitý tvar. Písali z hora na dol do stĺpcov. Neskôr ako sa ľudia vyvíjali sa začalo písať do riadkov, to znamená z ľava do prava.

V roku asi 3200 pred naším letopočtom vynašli obyvatelia Afriky na území Egyptu svoje vlastné písmo - Hieroglyfy. Hieroglyfy sa skladali z rôznych obrázkov, ktoré predstavovali slová. Hieroglyfy mohli písať iba právom zvolený pisári. Niekedy v 9. storočí pred naším letopočtom sa z hieroglyfov vyvinulo hieratické písmo.

V druhom tisícročí pred našim letopočtom žili na území dnešnej Sýrie Feničania, ktorý založili fenické písmo. Toto písmo vzniklo okolo roku 1000 pred našim letopočtom. Ako najstarší nápis v tomto písme je považovaný epitaf na sarkofágu kráľa Achirama objaveného v roku 1923 v meste Babylos (inak nazývaný aj Babylon). Fenické písmo sa písalo z prava do ľava.

Latinské písmo vzniklo asi v 7. Storočí pred našim letopočtom. Je to najpoužívanejšie hláskové písmo na svete. Obsahuje 26 písmen a s drobnými obmenami sa používa vo väčšine európskych jazykov (okrem krajín východnej Európy), v Severnej a Južnej Amerike, v subsaharskej Afrike a na ostrovoch v Tichom oceáne. Používa ju veľa európskych národov. Naši predkovia na území Slovenska a okolia mali po latinke prvý jazyk hlaholiku, ktorú zostavil Konštantín. Po smrti Konštantína na jeho počesť sa písmo nazvalo cyrilika. Z neho vznikla azbuka.