Knights of the KU-KLUX-KLAN

Medzi ilegálnymi organizáciami v USA vyniká KU-KLUX-KLAN najmä svojou organizovanosťou. Taký bol od svojho založenia a taký je až po dnes. Tradície tejto organizácie sú staré, lebo siahajú až do čias vojny Juhu proti Severu.

Keď černochom vrátili slobodu, v bývalých južných štátoch vypukol poplach medzi bielim obyvateľstvom. Oprávnene sa obávali, že ak sa čierny dostanú k volebným urnám, získajú dominantné postavenie. Keď čierny oddídu na sever, spustnú plantáže. Na severe boli totiž vyššie zárobky a stáli nedostatok pracovných síl. Na boj proti tomu vznikla v roku 1865 v New Orleanse organizácia pod názvom Rytieri Bielej Kamélie. Jej úlohou bolo zabrániť tomu v delte Mississipi. Každý pokus o emancipáciu alebo o najmenšiu samostatnosť v zárodku potlačili. "Rytieri Bielej Kamélie" sa vyznačovali tvrdosťou. Telá popravovaných černochou vystavovali na nápadných miestach. Táto organizácia však nemala dlhú existenciu a pre nedostatok členov sa po roku rozpadla. Takmer súčasne však vznikla iná organizácia s rovnakým poslaním, ale s iným názvom. Ide o Ku-Klux-Klan, ktorý bol založený 24.decembra 1865 v meste Plaski, štáte Tennessee. V tomto meste sa zišlo v byte advokáta Thomasa M. Jonesa na Vianoce niekoľko gentlemanou z juhu, aby sa poradili o situácii a dohodli na prostriedkoch, ktoré by znemožnili emancipáciu černochov. Práve na tento štedrý večer sa niekoľko zarytých stúpencov južanského systému rozhodlo postaviť proti Lincolnovej myšlienke. Rozhodli sa utvoriť organizáciu, ktorá by pôsobila na celom Juhu. Určili si úlohy a stanovili metódy, aké budú používať. Uvažovali aj o vhodnom názve. Účasník schôdzky John B. Kennedy navrhol grécke slovo "kyklos" (kruh). To sa zapáčilo ale James R. Crowe poradil aby slovo rozdelili na slabiky, troška zdeformovali a zmenili ho na Ku Klux. Navrhol, aby k nemu ešte priradili Klan ako svojské a bielemu obyvateľstvu zrozumiteľné slovo, hlavne írského a škótského pôvodu. Keď si určili tieto zásady, hneď začali organizovať provinčné oddiely, ktoré mali podľa plánu vzniknúť vo všetkých, dokonca i v malých osadách južných štátov. Nebola to ľachká úloha. Po prehratej vojne bolo obyvateľstvo týchto štátov ešte stále pod dojmom porážky. Obávali sa odvetných opatrení vojenskej správy, ale ešte viac výsledkov vypísaných volieb. Keby sa na nich čierny zúčastnili, znamenalo by to stratu doterajších pozícii.

Touto skutočnosťou presvedčili tých, čo mali strach a obavy.

V januári 1868 sa stal Ku-Klux-Klan verejnou organizáciou. V oficiálne vyhlásených stanovách sa hovorilo, že jeho poslaním je šíriť idey rytierskosti, humanizmu, milosrdenstva a vlastenectva. Za šéfa organizácie, čiže za Veľkého Wizarda, bol zvolený jej iniciátor, generál jazdectva konfederantov N.B. Forrest. Určili miestnych vojvodcov a dôstojníkov zvaných "vampíri". Všade kde černosi začali prejavovať najmenšie známky samostatnosti, čoskoro začali horieť drevené kríže. Černochov sa zmocnil strach. Všetko nasvedčovalo tomu, že niektorý černoch príde o život. Niekedy zapaľovali kríž priamo pred domom odsúdeného. Strachom ochromená obeť zvyčajne rezignovala čakal na to čo sa malo stať. Členovia Ku-Klux-Klanu útočili väčšinou o polnoci. Obliekali sa do bielich pláštov s kapucňami s otvormi pre oči. Šlo o to, aby ľudia nikoho nespoznali a aby vystrašili poverčivých černochov. Rady bielych postáv s pochodňami v rukách vyvolali paniku. Od strachu polomŕtvého černocha vyvlikli z domu a zavreli ho na pusté miesto. Tam ho popravili obesením alebo výstrelom z revolveru. Černosi podľahli strachu no napriek tomu sa niektorý opovážili voliť, no aj to len vo väčších mestách. Keď vojenská správa videla, že zámery federálnej vlády sa neplnia, vydala nariadenie o rozpustení Ku-Klux-Klanu. No KKK sa nariadeniu nepodrobil, ale prešiel do ilegality. Jeho popularita stúpala a dospelo to tak ďaleko, že všetko biele obyvateľstvo bolo nejak späté s Klanom. Vláda si uvedomovala, že nariadenie vojenských orgánov nemajú účinok, a preto dala v roku 1870 schváliť v Kongrese osobný zákon, tzv. Force Bill, ktorý zavádzal veľmi prísne tresty za zabraňovanie účasti na voľbách. Avšak KKK vyvíjal činnosť veľmi šikovne a vždy mal podporu miestnych orgánov. I vtedy keď príslušníkov KKK chytili priamo pri akcii, rýchle sa odstraňovali všetky stopy.

Černosi boli takí vystrašení, že stačilo v predvečer volieb zapáliť kríž v blízkosti niektorej osady a bolo isté, že ani jeden černoch nevytiahne päty z domu. Pretože Force Bill nesplnil svoje poslanie, udelil kongres roku 1871 prezidentovi USA zvláštne plné moci na boj proti organizáciam sabotujúcim a vládne nariadenie. To do istej miery pomohlo. Niektoré z miestnych organizácii KKK sa z vlastnej vôle rozišla no väčšinu z nich na to prinútili. Napokon sa generál Forrest vzdal svojej funkcie, a to bol signál na úplnú likvidáciu Ku-Klux-Klanu. V roku 1915 prišiel s myšlienkou obnoviť KKK plukovník William S. Simmons z Atlanty v štáte Georgia.

Politický vodcovia ho nebrali vážne avšak 4.decembra 1915 zhromaždil niekoľko stúpencov tejto organizácie v meste Stne (Georgia) na základajúcom zhromaždení, na ktorom bol založený druhý Ku-Klux-Klan. Spustili hneď hlučnú kampaňa vyhlasovali, že nová organizácia má za cieľ vlasteneckú činnosť a dobro amerického národa. Vyhlásili, že KKK bude bojovať proti nadvláde černochov, židov a katolíkov. Žiadali tiež vydanie zákazu prisťahovalectva do USA a v ich radoch sa veľa hovorilo aj o ochrane rasovej čistoty. Napriek veľkému úsiliu bol druhý KKK sprvoty slabou organizáciou. Situácia sa zmenila až v roku 1920, keď sa Simmons stretol s Edwardom Clarkom a uzavrel s ním zmluvu. Clark bol majitelom reklamnej kancelárie a špecialistom masovej propagandy. Za svetovej vojny viedol propagačnú akciu v prospech Červeného kríža, Združenie kresťanských mládežníkov YMCA a iných spoločenských organizácií. Simmons ho vymenoval za svojho zástupcu, za čo sa Clark zaviazal, že uskutoční propagačnú akciu v celej krajine. Nemali len politické, ale aj finančné ciele. Agenti, ktorých posielali medzi obyvateľstvo mali vybrať od nových členov po desať dolárov ako zápisné a mesačný prípevok. Členom predávali biele plášte s kapucňami, ktoré boli ušité z obyčajného plátna a stáli 1,25 dolára. Clarkova akcia sa skončila veľkými výsledkami. Bolo to obdobie, keď USA zachvátila vlna nacionalizmu. V tejto atmosfére hromadne vysupovali do obnovenej organizácie desaťtisíce občanov. Na juhu začal zúriť hnev a popravy tu boli na dennom poriadku. Horiace kríže sa začali objavovať všade, dokonca aj v Novom Anglicku, kde bol rasizmus dovtedy neznámy. Zaviedli verejné bičovanie černochov. Ľudí, ktorí sa stavali na ich obranu, vyzliekali ich donaha, natierali ich dechtom, vyváľali ich v perí a tak púštali do ulíc mesta. KKK získalo v mnohých štátoch prevahu a dokázal presadiť svojich ľudí na dôležité miesta. V období najväčšieho rozkvetu mal KKK vyše milióna členov v 46 štátoch. KKK sa rozhodol varovať vládu pre použitím radikálnyh prostriedkov, a preto usporiadal v roku 1925 vo Washingtone veľkú manifestáciu svojich členov. Viac ako 50 000 príslušníkov klanu v kapucniach defilovalo v bielych plášoch a s pochodňami pred Bielym domom po Pennsylvánskej avenue. Podobnú manifestáciu usporiadal aj v Jacksonville (Florida), keď sa dozvedeli, že guvernér sa chce postaviť proti "šíriacemu sa teroru". Postupne sa však verejnosť začala odvracať od tejto organizácie. Od roku 1925 začala strácať členov a v mnohých štátoch prestala existovať. KKK si urdžal vplyv jedine na juhu, najmä v Georgii a Texase.

Po druhej svetovej vojne sa činnosť KKK znovu oživila.

V mnohých štátoch sa pokúšali získať vládu násilnými činmi. Tentoraz však boli včas vydané príslušné nariadenia a KKK sa nedal vykoreniť len na juhu. Tamojšie pomery najlepšie charakterizuje udalosť v štáte Georgia, ktorý je stále baštou KKK. V roku 1949 obvinili v meste Hooker istú černošku, že žije nemorálnym životom. V noci zastala pred jej domom kolóna áut. Vystúpili z nej desiatky postáv v bielych plášťoch, kapucniach a s pochodňami v rukách. Obkľúčili dom a vtrhli dnu. V dome bola černoška a šesť mladíkov. Všetkých vyviedli z domu, odviezli ich na blízky pahorok, kde ich vo svetle horiaceho kríža bičovali až do bezvedomia. Medzi divákmi tejto exekúcie boli dvaja šerifovia, ktorí taktiež pomáhali odniesť černochov.

V južných štátoch KKK ešte stále existuje a má veľký vplyv. Usiluje sa teraz pracovať konšpiratívnejšími metódami a neupozorňovať na seba. Každé lynčovanie je však jeho dielom. Majú vplyv v štátnych orgánoch, v polícii i na súdoch, ba nechýbaju im obrancovia ani v kongrese.

PS: Text neprešiel gramatickou úpravou!!! Za chyby sa vopred ospravedňujem.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk