Za pobytu v Aténach sa vo filozofickej škole akademickej utvrdil v názore o nutnosti filozofického vzdelania pre rečníka – štátnika. Politickú kariéru zahájil ako kvestor r.75. Vrchol svojej politickej kariéry dosiahol Cicero v r. 63, kedy zastával konzulát. Za svoj najzaslúžilejší politický čin pokladal, že ako konzul potlačil sprisahanie. Pri tejto príležitosti predniesol 4 známe reči. Vinníkov odsúdil k smrti bez súdu, čo neskôr využil jeho nepriateľ P. Clodius Pulcher a poslal ho r. 58 do vyhnanstva.
Neskôr bol povolaný späť do vlasti, kde sa mu dostalo slávneho prijatia. Bol známym obhajcom, kde pri obhajobách využíval rétorické schopnosti. Venoval sa aj literárnej činnosti. Pracoval na spisoch rétorických O rečníkovi a politicko-filozofických O štáte a O zákonoch. Po Cézarovej smrti sa stal jedným z vodcov senátnej strany. Roku 43 bol zavraždený na Antoniovo prianie.
Cicerova literárna činnosť bola veľmi rozsiahla a mnohostranná. Okrem rečí, ktoré bezprostredne súviseli s jeho rečníckou praxou, vydal veľa rétorických a filozofických spisov, napísal niekoľko epických básní, prekladal z gréčtiny a zanechal rozsiahlu korešpondenciu. Jeho reči sú historické dokumenty a vynikajúce umelecké diela. Sú cenným prameňom pre poznanie rímskych dejín, práva, štátneho zriadenia .