Tabakizmus

Fajčenie tabaku najmä fajčenie cigariet je dnes najrozšírenejší návyk ľudstva.
Kedy začali ľudia fajčiť ?

Pôvodní obyvatelia Ameriky, v pravlasti tabaku, už odpradávna udržiavali posvätný oheň suchými tabakovými listami. Indiánski kňazi si prví všimli omamné učinky tabaku. Pre indiánov nebolo fajčenie pôžitkom, ale predovšedkým náboženským kultom. Indiáni rozšírili zvyk skrúcania tabakového lístia do zvitkov. Prvým európskym fajčiarom sa stal Rodrigo de Jeréz. Bol námorníkom na lodi Kolumba, v čase keď Kolombus objavil Ameriku. Rodriga po tomtom čine obžalovali z čarodejníctva a zo stykov s diablom a hrozilo mu upálenie na hranici. Napokon ho odsúdili len na desať rokov väzenia.

Prvé tabakové semená priviezol do Europy účastník druhej Kolumbovej výpravy Roman Pene roku 1518 a to z provincie Tabacco na ostrove San Domingo. Španieli začali tabak pestovať až v druhej polovici 16. storočia. Horlivým zástancom bol Jean Nicot de Villemain, ktorý bol vyslanec na portugalskom dvore. Tabak užíval proti záchvatom migrény.

Rozkvet fajčenia a šňupania tabaku nastalo na dvore kráľa Ludovíta XIV., ktorý síce nefajčil, ale fajčenie tabaku toleroval. Monopol na pestovanie tabaku zaviedol v 19. storočí cisár Napoleon Bonaparte I. U nás sa tabak začal fajčiť až za vlády Rudolfa II. Okolo roku 18. storočia sa vyvážalo do Európy vyše 100 miliónov cigariet. V roku 1859 francúzsky lekár Bouisson po prvýkrát v histórii poukázal na škodlivý účinok fajčenia na ľudský organizmus. Najčastejšou príčinou smrti sú srdcovo-cievne ochorenia. Spôsobuje ich nikotín, ktorý sa nachadza v cigaretovom dyme.

1. sťahuje vencovité cievy srdca, čím podporuje nedokrvnenosť.
2. mobilizuje lipidy z tukových dep, ako tak zvyšuje obsah mastných kyselín v krvi a podporuje vývoj aterosklerózy. Taktiež zvyšuje krvný tlak, činnosť srdca, ako aj näpätie v srdcovom svale.

Následkom tohto procesu sa zvyšuje spotreba kyslíka. Sťahy ciev na periférii znižujú prívod kyslíka srdcu, čo zapríčiňuje zvýšenú požiadavku kyslíka a následnú postupnú ischemizáciu srcového svalu.

Ďaľším škodlivým plynom je oxid uhoľnatý, ktorý je splodinou cigaretového dymu. Viaže sa na krvné farbivo hemoglobín a tvorí karboxyhemoglobín. Jeho zvýšením v krvi sa zapríčiňuje ischémia ciev, ktorá poškodzuje cievnu stenu. Ateroskleróza zapríčiňuje aj mozgové príhody. Najčastejšou chorobou je rakovina pľúc a ústnej dutiny. V roku 1990 na rakovinu pery zomrelo 1000000 mužov. Človek, ktorý vyfajčí 20 cigariet denne, pohltí za desať rokov údajne vyše 3,5 kg dechtu. Akademik Thurzo uvádza, že jedno kg dechtu obsahuje asi 25 mg benzpyrenu, ktorý spolu s ďaľšími uhlovodíkmi vyvoláva genetické zmeny v bunkách, a tým aj predpoklady na vznik nádorového ochorenia. Negatívne vplýva aj na činnosť podžaludočnej žľazy, obmedzuje tvorbu a vylučovanie pankreatickej šťavy,ktorá je dôležitá v dvanástorníku.

Fajčenie tabaku spolupôsobí pri vzniku ďalších funkčných a organických ochorení tráviaceho systému. Aj pri týchto chorobách majú predovšetkým veľký význam preventívne opatrenia.