referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lenka
Štvrtok, 4. júna 2020
Veľký čínsky múr
Dátum pridania: 07.08.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: revanka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 884
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 13.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 22m 30s
Pomalé čítanie: 33m 45s
 
Dynastia Ming a Mandžuovia

Behom obdobia Ming zostal Peking hlavným mestom Číny a bol tam vybudovaný slávny cisársky palác. Opäť sa rozrastala čínska kultúra, a hoci jej konzervatizmus bol tak zakorenený, že bola dávaná prednosť technickej dokonalosti v imitovaní pred originálnymi prácami.
Dynastia Ming bola nakoniec zvrhnutá novými ,,barbarskými“ dobyvateľmi, ktorý sa predtým usadili na severovýchode v Mandžusku. Následkom toho si dynastia Mandžov alebo Čching (1644 – 1912) osvojila mnoho z čínskej kultúry, ale po dlhej dobe po dobytí Číny sa držali príslušníci tejto dynastie stranou od svojich poddaných, aby príliš civilizáciu nezmäkli.

Táto taktika fungovala po nejaký čas úspešne a za vlády cisára Kchang-si (1622 – 1722) a Čchien-lunga (1736 – 1795) boli kočovníci na severe konečne porazení a čínska ríša sa rozprestierala od Formosy (teraz Tchaj-wan) až po Tibet.
Podobne ako to bolo vo všetkých predchádzajúcich dynastiách, začala dynastia Mandžov nakoniec strácať moc nad svojim obrovským impériom. Pri normálnom behu udalostí by boli porážky za hranicami a nepokoje doma signálom, že by mal mandát nebies prejsť na inú dynastiu a konfocianský poriadok by zostal zachovaný. Udalosti sa ale vyvinuli inak.

Kontakt zo Západom

V období dynastie Madžov došlo k jednej osudovej zmene: Čína prichádzala stále do rušivejšieho kontaktu zo Západom, čo nakoniec viedlo nie len ku koncu dynastie, ale i ku koncu imperiálnej Číny a tradičného poriadku.
V 13.storočí žil a pracoval v Číne za vlády Kublaj-chána taliansky kupec Marco Polo a napísal knihu, v ktorej popísal svoje cesty. Dôležité kontakty medzi Európou a Čínou však začali až v 16. storočí, keď boli jezuitskí misionári prijatí na cisárskom dvore a keď sa portugalskí obchodníci usadili v Macau. V polovici 18. storočia žilo v Číne stále len niekoľko Európanov, ktorí boli nútene obmedzení na mesto Kantón a ktorým bolo dovolené obchodovať s čínskymi obchodníkmi.

Hlavným dôvodom tohoto pomalého postupu bolo, že Číňania boli prakticky sebestační. Z vonkajšieho sveta toho potrebovala veľmi málo a verila, že sa od barbarov, t j. od iných národov, nemôže nič naučiť. Číňania zvláštne podcenili dôležitosť technického pokroku. V histórii urobili však významné objavy, ako napríklad strelný prach, ale ich úcta k minulosti a ich odpor k zmenám znamenal, že sa nezaoberali inováciou. Výnimkou boli vynálezy papiera a tlačenia, ktoré zapadli do ich literárnej uvedomelej kultúry. V rokoch 1839 až 1842 Briti premohli skorší odpor cisárskej vlády proti dovozu ópiá po ťažkej porážke v ,,ópiovej vojne“.

Počas zvyšku 20. storočia bola Čína neustále ponižovaná západnými mocnosťami, ktoré si svojou váhou vynútili jeden bolestivý ústupok za druhým. V rokoch 1894 – 1895 využilo rovnako novej modernizované Japonsko technickej zaostalosti Číny, porazilo ju vo veľkej vojne a obsadilo Formrsu a Pescadory. Pokusy o reformy stroskotali, ale konzervatívne reakcie boli ešte menej úspešne.

Keď v roku 1900 obsadila sekta boxerov, zameraná proti cynizmu, vyslanectvo západných zemí v Pekingu, rozpustil medzinárodný vojenský zbor povstania a na Čínu bola uvalená veľmi tvrdá sankcia. Potom sa tradičný poriadok v Číne začal rýchla rozkladať, ako reformy, ako boli zrušené systémy skúšok, oslabili autoritu vlády a rozhnevali veľkú časť moderne zmýšľajúcich študentov a obyvateľov miest.
Hoci bol zavedený konštitučný systém, dynastie Mandžov sa nemohla odhodlať vzdať sa moci. Konečne v októbri roku 1911 vypukla revolúcia. Vo februári 1912 sa vzdal trónu 6 rokov starý cisár, a potom bola vyhlásená republika a dlhá história cisárskej Číny sa skončila.

Veľký čínsky múr

Veľký čínsky múr je jedinou ľudskou stavbou, ktorá je viditeľná z vesmíru. Nie je presne jasné, aký dlhý je, ale jedno je isté, je naozaj obrovská. V Číne je tento múr známy aj ako ,,Múr jedného tisíce li“. Jeden li sa približne rovná pol kilometru, čo znamená, že je zhruba 5000 kilometrov dlhý. Aby sme si mohli lepšie predstaviť, ako obrovská je tato stavba je, je to zhruba vzdialenosť medzi Londýnom a New Yorkom.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Veľký čínsky múr SOŠ 2.9494 1305 slov
Veľký čínsky múr SOŠ 2.9298 859 slov
Veľký čínsky múr SOŠ 2.9714 749 slov
Veľký Čínsky Múr SOŠ 2.9672 4890 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.