Ad 6. Maďarské kmene Arpádovcov pozostávali zo siedmich ugrofínskych kmeňov a neskoršie sa k nim pripojili tri kabarské kmene. Maďari pôvodne žili na stepiach medzi riekami Dneprom a Dnestrom. Tu sa dostali pod nadvládu Chazarov a bulharsko-tureckých kmeňov. Miesto pobytu natrvalo opustili pod tlakom kmeňa Pečenehov. Počet bojaschopných bojovníkov bolo okolo 20 tisíc koncom 9. storočia a takto prišli do Panónie a vojensky zničili ríšu Veľkej Moravy a zabili i panovníka Mojmíra II. v roku 907. Týmto zanikol prvý slovenský útvar. V tom čase Maďari boli pokladaní za „ metlu Európy.“ V rokoch 896 – 955, bojovali proti všetkým, blízkym i vzdialeným, Sasom, Nemcom, Talianom i Francúzom. Koristnícke výpravy podnikali na Balkán i proti Byzancii. Ich bojový ošiaľ opadol, keď v rokoch 955 a 970 utrpeli porážky pri Augsburgu na rieke Lech od cisára Ota I. a byzantského cisára pri Adrianopole. Takto bojovne oslabení Maďari, najmä po smrti náčelníka Arpáda zmenili koristnícky spôsob života. Z bojovníkov sa stali pastieri, chovatelia zvierat, roľníci a z pohanov kresťania.
Prvé styky Maďarov s kresťanstvom siahajú do čias, keď sa ešte zdržiavali v pôvodnej vlasti a stretli sa s Konštantínom a Metodom na diplomatickej ceste k Chazarom okolo roku 860. Za uhorského kniežaťa Gejzu rozvinuli obetavú misijnú činnosť bavorskí misionári a pražský biskup sv. Vojtech birmoval Gejzovho syna Vajku na Štefana. Sobáš Štefana s bavorskou princeznou Gizelou prispel k tomu, že uhorský dvor sa orientoval na západné kresťanstvo. Uhorský kráľ sv. Štefan sa zaslúžil o dokončenie christianizácie v ríši.

Ad 7. Veľký vplyv na Uhorsko mal vpád Tatarov v roku 1241-1242, vpád husitov, bratríkov a žoldniera Jána Jiskru, ako aj porážka uhorského vojska Osmanmi v roku 1526 pri Moháči a následná poslušnosť Habsburgovcom.

Ad 8. Národy v spoločnom uhorskom štáte žili v pokoji aj keď došlo k rýchlej asimilácie a spoločne bojovali proti Frankom, Čechom, Poliakom, iba posledných 150 – 200 rokov získali Maďari veľké sebavedomie a dávali to ostatným národom pocítiť. Bolo to tzv. Tolerančným patentom z roku 1781, zavedením povinného maďarského jazyka namiesto latinčiny, po roku 1848 sa zákonnou rečou stala maďarčina a po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní v roku 1867 Slovensko sa dostáva pod ťažkú maďarskú čižmu, najmä keď vystúpili s myšlienkou jednotného maďarského národa a Koloman Tisza vyhlásil, že slovenský národ v Uhorsku neexistuje, potom prišli Apponyiho zákony. Výsledky prvej svetovej vojny rozdelili Rakúsko – Uhorskú monarchiu. Maďari ako porazenecký štát Trianonskou dohodou prišli o 72 % územia a 31 % obyvateľstva. Benešove dekréty sú dôsledky usporiadania povojnovej Európy v roku 1945 a viažu sa na porazenecké štáty Nemecka a Maďarska.

Ad 9. Maďari nerobia rozdiel medzi pojmom Maďar a Uhor. Starí Maďari boli jeden zo siedmich kmeňov (najväčší), ktorí prišli do Karpatskej kotliny a pomenovanie si doniesli. Uhri-Uhorsko je pojem nevysvetliteľný (zatiaľ). Je to „ríša u hory“ alebo pomenovanie po rieke Uh, kde mali starí Maďari svoj stan asi 20 rokov?

Ad 10. Tvrdenie Maďarov (ale i Čechov) o Slovákoch ako novo vzniknutom národe bez minulosti, vychádzajú z „faktu“, že Slováci nemali svoj štát, a preto nemohli mať ani históriu. Tieto tvrdenia prenikli aj do historickej literatúry iných národov a sú jednou z príčin, prečo svet o Slovákoch takmer nič nevie. Treba povedať, že Slováci patria medzi najstaršie národy v strednej Európe. Je dôležité študovať históriu slovanského kráľovstva Veľká Morava a Samovu ríšu, ale aj historický vzťah medzi Slovanmi, Vandalmi a Rimanmi na územiach, ktoré vtedy naši predkovia obývali. Samo bol bojovník a veľkňaz korunovaný za kráľa všetkých európskych Slovanov, ako „Magna Slavonia“. Jej veľkosť ukazuje mapa od českého historika ČSAV Rudolfa Grünvalda, vyložená v strahovskom pamätníku písomníctva. Kráľom ríše sa mohol stať len najvyšší kňaz a nie „kupec“. Pravdepodobne meno „Samo“ je poslovančené zo slova „Sóma“ (pohanské kňazské zasvätenie) alebo „Samu-el“ (kňaz boží). Samoví potomkovia (s 12 slovanskými ženami mal 22 synov a 15 dcér) používali slovanský jazyk a kniežatá asi dávali osobné mená slovanské s koncovkou „slav“(Rastislav, Predslav, Svätoslav, Vlastislav, Vitislav a pod.).

Píše sa o tom v kronike franko-burgundského kláštora za opáta Fredegera. Treba poznať písomnosti gréckeho básnika a spisovateľa Homéra, ktorý žil v 10. -9. storočí pred Kristom a jeho zbierku Iliada, kde v 2. speve a 852 verši spomína obyvateľov Malej Ázie Venétov (Slovanov) pochádzajúcich z oblasti Adriánskeho mora, teda Slovinska, Chorvátska. Teóriu príchodu Slovanov z juhu Európy vyslovil polyhistor Uhorska z polovice 18. storočia Matej Bel z Očovej. Iný písomný materiál od gréckeho historika Herodotosa (490-425 pred Kr.) opisuje pomery východne od rieky Labe, kde medzi Keltmi a Skýtmi sa usadili Venéti a hovorili Vendinským jazykom, ktorý bol odlišný od starogermánčiny. Gert Meier, jazykovedec, tvrdí, že Slovania sú tzv. východní Germáni, opisuje pomery nielen rozšírenie Slovanov-Venétov v Európe, ale aj ich vzťah k Rimanom. Rimania ich vnímali ako germánske kmene, pretože žili v rímskej provincii Germánia (podľa rímskeho vojvodcu Germanica). Slovenský profesor histórie a teológ Šmalík tvrdí podobne ako Meier, že Kvádi a Markomani sú slovanské kmene, ktoré prichádzajú na naše územie z rímskej provincie Germánia v čase narodenia Ježiša Krista.

Je pozoruhodné, že v rokoch 21. – 50. po Kristovi syn rímskeho cisára Tibéria, Druzus, dosadil kvádskeho kráľa Vannia ako prvého kráľa na území Slovenska (Regnum Vannanium), medzi riekami Morava a Váh, na ochranu hranice Limnus Romanus (Dunaja). Treba povedať, že územie Panónie bolo pomenované v rokoch 12. - 9. pred Kristom Rimanmi a u latinsko hovoriacich národoch pojem Van znamenal Slovan.
Rímsky cisár Konštantín Veľký v roku 335 po Kr. dovoľuje Vandalom - Slovanom - Slovákom usadiť sa aj na juh od Dunaja v Panónii a tak získavajú územné privilégiá.

Ad 11. Sme radi, že Európa sa zjednocuje a do tejto jednoty patríme tak Slováci ako aj Maďari. Nepodporujme extrémistické organizácie Jobbík a ich Gardy, Organizáciu 64 žúp, Pospolitosť a iné. Snažme sa správať tolerantne, s nadhľadom a zodpovedne. Uhorská história nie je len históriou maďarskou, ale je históriou všetkých tých, ktorým sa podarilo prežiť a uchovať si svoju identitu.