referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Pondelok, 6. decembra 2021
Pohľad na historický vývoj Slovanov - Slovákov v Európe
Dátum pridania: 13.08.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: dedo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 11 579
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 33.5
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 55m 50s
Pomalé čítanie: 83m 45s
 
Na územie Čiech začalo kresťanstvo prenikať z Bavorska začiatkom 9. storočia, ale možno ho spájať i s kniežaťom Bořivojom, ktorý prijal krst na dvore kráľa Svätopluka z rúk arcibiskupa, metropolitu Metoda. Počiatky kresťanstva v Čechách sú poznačené mučeníckou smrťou sv. Ľudmily (dcéry Svätoplukovej a manželky kniežaťa Bořivoja), jej vnuka kniežaťa sv. Václava (929), ako aj pražského biskupa sv. Vojtecha.
Christianizácia poľského územia prebieha počas cyrilo-metodskej misie a vlastné prijatie kresťanstva Poliakmi je až po roku 965, pričinením Dobroslavy, dcéry českého kniežaťa Boleslava I., pretože jej manžel Mieško prijal krst a svoju ríšu dal pod ochranu Apoštolskej cirkvi a syn Boleslav Chrabrý bol poľským kniežaťom (992-1025) a kráľom.

Pohľad na šírenie kresťanstva na území Ukrajiny nemožno oprieť o dostatok solídnych prameňov. Markantným dátumom je tu krst kyjevského kniežaťa sv. Vladimíra v rokoch 987-989, ktorý aj so svojím ľudom prešiel na kresťanskú vieru. Vznik Kyjevskej ríše pripravovali obyvatelia pobrežia baltického mora Varjagovia a nevedno či boli už kresťanmi, ale zjednotili v roku 862 viaceré slovanské kmene a o 20 rokov neskoršie prebralo Kyjev novogorodské knieža.
Pobaltskí Slovania (Vinidi, Lužickí Srbi, Obodriti, Lutici) poznali kresťanstvo od nemeckých susedov. Misijná činnosť medzi polabskými Slovanmi sa úzko spájala s politickými cieľmi zmocniť sa územia, čomu sa bránili vyše 200 rokov, až do 12. storočia O rozšírenie kresťanstva medzi Lužickými Srbmi sa zaslúžil mišenský biskup sv. Benno, ktorý ovládal slovanský jazyk.

Kresťanstvo na dnešnom území Slovenska obyvatelia spoznali prostredníctvom rímskych légii, ale aj vplyvom obchodných kontaktov už v prvých storočiach. Prítomnosť kresťanov na našom území dokazujú archeologické vykopávky v Bratislave - Rusovciach, Cíferi ( Kristov monogram vložený do kolesa, skleného pohára), na Devíne v čelnej stene sa našiel poškodený kovový krížik a inde. Knieža Pribina počas svojho vladárenia okolo roku 828 dal posvätiť prvý kresťanský kostol v Nitre (jeho manželka bola pokrstená Bavorka), ktorý posvätil salzburský arcibiskup Adalram. Pribina prijal krst neskoršie v rakúskom Treismaueri spolu so svojim synom Koceľom, asi v roku 833. Možno teda povedať, že Slováci vstúpili do veľkej kresťanskej a kultúrnej rodiny už v 8.-9.storočí a Pribina založil prvý slovenský, samostatný, štátny útvar, Nitrianske kniežatstvo. Mojmír I. založil Moravské kniežatstvo a po boji s Pribinom spojil obe kniežatstvá v útvar Veľká Morava v roku 833-907 Pribina sa utiahol aj s rodinou do Panónie na Blatnohrad s prispením Frankov.

O tom, že nič netrvá večne, svedčia udalosti po roku 843, Werdunskou dohodou sa Franská ríša rozdelila na tri časti: západná časť, na čele s Karolom (územie západne od rieky Rýn),
východná časť, na čele s Ľudovítom Nemcom ( územie východne od rieky Rýn, až po Panóniu), južná časť, na čele s Lotharom (Burgundsko a severná časť Talianska), ktorý hneď vyslovil požiadavku, že pri voľbe pápeža je potrebný súhlas cisára. Takto rozdelená ríša vydržala len do roku 890, pretože došlo k jej zániku, čím sa narušila jednota spoločenstva západných národov. Právomoc v Ríme a okolí prechádza do rúk rímskych veľmožov, ktorí zasahovali do života Cirkvi, predovšetkým do obsadzovania pápeža. Používali sa podvody a násilie. Od roku 880 – 1046 sa vystriedalo na pápežskom stolci 48 pápežov. V čase chaosu sa pozviechala Východofranská ríša za panovania Ota I. Veľkého (936-973), ktorý vybudoval centrálnu kráľovskú moc a urovnal neporiadok.

Veľké knieža Veľkomoravskej ríše Rastislav (846 - 870) ako múdry a prezieravý štátnik orientoval svoju politiku na upevnenie nezávislosti krajiny, aj po cirkevnej stránke a zriadením vlastného biskupstva. Byzantský cisár Michal III. mu vyhovel žiadosti a poslal na Veľkú Moravu – Devín v roku 863 solúnskych bratov Konštantína (Cyrila) a Metoda. Boli to muži hlbokej viery, diplomati ovládajúci miestne macedónske nárečie, blízke aj nášmu ľudu. Konštantín-Filozof bol učiteľom na Vysokej dvornej škole v Carihrade, ovládal niekoľko jazykov: grécky, latinský, hebrejský, arabský, staroslovanský. Metod bol právnik, pôsobil ako správca provincie, ktorú obývali aj Slovania, potom vstúpil do kláštora a prijal rehoľné meno Metod. Čím boli pre nás prínosom? Priniesli nám živú vieru pravého Boha, písmo-hlaholiku, ktorá bola dokonalejšia ako Hieronymova, vytvorili školu, v ktorej vychovali viac ako 200 žiakov, ktorí pokračovali vo vzdelávaní u ďalších národov. Prekladali Písmo, základné liturgické a právne knihy, učili jasnej morálke. S Konštantínom je spojené aj najstaršie slovanské poetické dielo – básnická skladba umeleckej hodnoty „Proglas“. Je to autorova výzva ku Slovanom, aby pestovali písomníctvo vo vlastnom jazyku.

Nemožno nespomenúť kráľa Veľkej Moravy Svätopluka, ktorého žiadosť pápež Ján VIII. akceptoval a Nitria (Nitra) sa stala novou diecézou veľkomoravského arcibiskupstva na čele, ktorého bol Metod. Metod sa v roku 869 stal kňazom a arcibiskupom Veľkej Moravy a Panónie so sídlom v Srbskom Sirmiu, resp. Velehrade. Pápež Hadrián II. v roku 880 schválil sloviensku liturgiu, vytvorenie Veľkomoravskej cirkevnej provincie a Nitrianske biskupstvo na čele s germánskym mníchom Vichingom, ktorý po smrti Metoda v roku 885 vyhnal žiakov za hranice Moravskej ríše a tým splnil sen nemeckých žoldnierov a staroslovienska liturgia bola nahradená latinskou. Z vyhnaných žiakov-kňazov to boli: Gorazd, Kliment, Naum a jeho žiak Konšantín Preslávsky zostavil písmo cyrilika, Angelár, Sáva, Vavrinec a ďalší. V roku 890 Wiching z Nitry ušiel.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.