V druhej polovici 9. storočia Svätopluk I. dal postaviť v Nitre pod vrchom Zobor benediktínsky kláštor, v ktorom bol vychovávaný aj jeho syn Predslav, z prvého manželstva a tým bol posvätný pre celý slovenský národ. Štát, ktorý prijal a upevňoval kresťanstvo vybudoval kláštor alebo kostol. Zobor sa stal tým, čo Říp pre Čechov, Olymp pre Grékov, Monte Casíno pre Talianov, Eresburg pre Sasov.
Nitrianska sídelná kapitula sv. Emerána sa prvý krát spomína v spise z roku 1006. S nitrianskou kapitulou súvisí aj nitriansky Evanjeliár z roku 1082-84, ktorý je najstaršou písomnou pamiatkou Uhorska, uloženou na biskupskom úrade.

Nitriansky kódex - evanjeliár je neoceniteľný poklad, jeden z najväčších skvostov stredovekého umenia na Slovensku. Je to rukopisná kniha písaná v latinčine, všeobecne označovaná za najstaršiu uhorskú liturgickú pamiatku a súčasne aj relikviár. Svedčí o šírení kresťanstva, ale i kultúre u nás už v XI. storočí. Tento neoceniteľný poklad vznikol v kláštore sv. Hypolita pod Zoborom v Nitre okolo roku 1082-84, podľa severofrancúzskej predlohy mníchov. V roku 1083 za kráľa sv. Ladislava I. (1077-95), brata Gejzu I. bolo obnovené Nitrianske biskupstvo, ktoré bolo založené už v roku 880.

Táto kniha je klenotnica európskej kultúry, je to liturgická kniha používaná pri významných slávnostiach - korunováciach panovníkov, vysviacka biskupov, významných udalostí a pod. Kniha obsahuje i výňatky z evanjelií, nechýba ani vzácny záznam pašií ekfonetickou notáciou. Pozostáva z 50 pergamenových fólií zviazaných do hrubých dosiek, obtiahnutých červeným zamatom. Na jeho prednej honosnej väzbe je pripevnený strieborný i pozlátený reliéf, kde upútava skupinka z Kalvárie: Ježiš Kristus na kríži, jeho matka Mária a najmilší učeník Ján. V dolnej časti sa nachádza byzatský relikviárny dvojramenný kríž, v ktorom sú pripevnené kovové platničky s ozdobnými výrezmi do jej vnútra. Cez ne možno vidieť vzácne relikvie : úlomky dreva z kríža na Golgote ( objavila ho sv. Helena, matka rímskeho cisára Konštantína I. (306-337) a kúsok tkaniny z plachty, do ktorého bolo zabalené telo Ježiša v hrobe).

Za svätobeňadického opáta Jána III. (1476-1510), ktorý sa postaral o obnovu kláštora po vypálení, zriadil Kaplnku sv. Krvi v roku 1489, do ktorej relikviu venoval kráľ Matej Korvín (dostal ju od pápeža Pavla II.), v roku 1506 dal inštalovať organ, dal obnoviť i dosky Nitrianskeho kódexu. Vtom čase žil v kláštore aktívny skriptor, fráter Blažej a v Budíne pôsobil iný člen, znalec pisárskeho a iluminátorského umenia, Gregor. Asi vtedy bol Nitriansky kódex reštaurovaný v dielni zlatníckeho majstra a zhotovili novú väzbu knihy.

Ďalšie údaje a okolnosti o Nitrianskom kódexe sa rozchádzajú, ale treba pochopiť dobu, a čas. Pravda je taká, že kláštor pod Zoborom bol zničený bratríkmi v roku 1468 a pápež Pavol II. pridelil majetok opátstva pod Zoborom nitrianskemu biskupstvu a kapitule, ktorá sa spomína už v roku 1006 a navštívil ju i uhorský kráľ Štefan I. Po porážke uhorských vojsk Turkami v roku 1526 pri Moháči cisár Maximilián I. v roku 1543 nariadil premiestniť arcibiskupstvo z Ostrihomu do Trnavy. Počas tureckých vojen cisár Maximilián II. (1564-76) v roku 1565 svätobeňadický kláštor i opátstvo zrušil a z kláštora sa stala pevnosť na obranu proti tureckým vojskám. Je predpoklad, že po reštaurovaní kódexu sa dostal znova na svoje miesto na Nitriansky hrad, kde bol uložený až do doby, kedy Turci nezačali likvidovať cirkevné budovy a cennosti v rokoch 1663 a 1664. Nitriansky biskup, ostrihomský arcibiskup – primas Uhorska (1666), v rokoch 1667-1673 miestokráľ, Juraj Selepčéni (1595-1685) dal ukryť cirkevné cennosti, pretože Turci urobili z chrámu maštaľ a zničili čo sa dalo. Nitriansky kódex bol teda na nitrianskom hrade, vrátil sa na svoje miesto na biskupský úrad až do roku 1918. Po tomto čase bol Nitriansky kódex v Sečéniho knižnici v Budapešti, neskoršie v bazilike sv. Vojtecha v Ostrihome. V decembri 1941 sa prezident Slovenskej republiky Dr. Jozef Tiso pričinil v jednaní zo zástupcami Maďarského kráľovstva v Komárne o navrátenie kódexu do Nitry, na biskupský úrad.

Na verejnosti sa Nitriansky kódex prvýkrát objavil v roku 1995, pri návšteve pápeža Jána Pavla II. v Nitre a ukázal ho i televíznym divákom do celej Európy. V septembri 2006 bola inaugurácia poštovej známky Nitrianskeho kódexu, od akademického maliara Pavla Chomu a rytca Martina Činovského.
Najstarším latinským písaným prameňom, zaoberajúcim sa konkrétnym slovenským prostredím, je Maurova legenda o Andrejovi-Svoradovi a Beňadikovi z rokov 1064 –1070.
S činnosťou zoborských benediktínov sa spája vznik Zoborských listín z roku 1111 a 1113, v ktorých sa hovorí o právach opátstva, ako sú dane a súpise kláštorného majetku.
V roku 1075 vzniklo na Slovensku ďalšie centrum náboženského, hospodárskeho a kultúrneho života v Hronskom Beňadiku. Ďalšie kláštory vznikli na Skalke pri Trenčíne , v Pohraniciach pri Nitre, v Klíži pri Topoľčanoch, Spišskej Kapitule, Krásnej nad Hornádom, Bzovíku, a inde.

Počas zjednocovania slovanských kmeňov do Veľkomoravskej ríše ( pomenovanie Veľká Morava pochádza od byzantského cisára Konštantína VII.-Porfyrogenetosa (913-959), v jeho spise O spravovaní ríše), poľský kráľ Boleslav Chrabrý ovládal časť Slovenska z Krakova a ovplyvňoval vývoj v uhorskom štáte. V roku 1025 sa českému kniežaťu Oldřichovi I. podarilo s pomocou Nemcov poraziť Boleslava Chrabrého a českému kniežaťu Spytihnevovi II. ovládať Moravské kniežatstvo, vyvraždiť okolo 300 slovenských rodov a po konfiškácii ich majetku pridelil ich Čechom ( Alexander František Zvrškovec – Slováci a svet).
Na prelome 10. a 11. storočia Európa mala charakter kresťanského spoločenstva a jej národy tvorili veľkú kresťanskú spoločnosť – christianus populus. Najvyššou politickou autoritou tých čias bol cisár Oto III.(980-1002). Podľa odhadov historických demografov počet obyvateľov Európy dosiahol asi 40 miliónov a na území dnešného Slovenska žilo okolo 200 tisíc ľudí.