Francúzska revolúcia

Francúzska revolúcia

1. Francúzsko sa nachádzalo v sociálnej, hospodárskej a politickej kríze

- absolutizmus začal za Ľudovíta XIII.
- vrchol dosiahol za Ľudovíta XIV.
- kríza vyvrcholila za vlády Ľudovíta XVI.

2. Francúzsko v 18. stor. bolo rozdelené na stavy – tri skupiny obyvateľstva:

a) šľachta – privilegovaná vrstva
b) duchovenstvo – privilegovaná vrstva
c) mešťania + remeselníci + roľníci

- privilegované stavy nemuseli platiť dane
- Francúzsko sa zúčastňovalo vojen, čo značne vyprázdňovalo štátnu pokladňu
- panovník chcel získať financie, a preto chcel vyššie dane pre meštianstvo
- rok 1788 bol rokom neúrody, čo prehĺbilo krízu v štáte
- panovník chcel zdaniť dokonca aj šľachtu a duchovenstvo
- absolutizmus sa ocitá v kríze
- vzbúrenci rabovali

- po 175 rokoch boli 5. Mája 1789 panovníkom zvolané generálne stavy – parlament
- mešťania prišli revolučne naladení s heslom bratstvo – rovnosť – sloboda
- chceli zrušiť výsady šľachty, občianske a politické slobody, obmedziť moc kráľa
- panovník sa na koniec rozhodol rozpustiť stavy
- 17. Júna 1789 tretí stav odchádza do loptárne a začali sa nazývať Národným zhromaždením
- 9. Júla 1789 sa premenovalo na Ústavodarné zhromaždenie
- panovník sa rozhodol rozohnať ich pomocou armády
- 14. Júla 1789 ľud zaútočil na Bastilu – politické väzenie – a dobyl ju
Začiatok francúzskej revolúcie

3. 4. – 5. Augusta bol prijatý Dekrét o zrušení feudalizmu – zrušené privilégia šľachte a cirkevné desiatky

- 28. Augusta 1789 bola prijatá Deklarácia ľudských a občianskych práv – každý človek má práva a nik ich nesmie porušiť
- revolučné dokumenty
- 5. Októbra 1789 – panovník prijal oba dokumenty
- 21. Júna 1791 – Ľudovít XVI. aj s rodinou chcel ujsť za hranice
- na hraniciach boli zadržaní a prevezení späť do Paríža
- 3. Septembra 1791 bola vypracovaná nová francúzska ústava
- 13. Septembra 1791 kráľ prijal túto ústavu a Francúzsko sa stáva konštitučnou monarchiou
- boli primaní noví poslanci do Zákonodarného zhromaždenia – Konventu

4. V revolúcii bojovali:

a) buržoázia – chceli zlepšiť svoje podmienky
b) roľníci – chceli, aby sa štát o nich postaral
c) sansculoti – chceli lacný chlieb

5. Začali vznikať politické strany:

- vytvorenie ľavice a pravice
- ľavica obhajovala dovtedajšie zmeny, chceli aj ďalšie zmeny
- pravica:

a) umiernení
b) radikálni – chceli zmeniť spoločnosť, jakobíni
6. Panovník sa nachádzal v domácom väzení. Neskôr bol prevezený do parížskej väznice.

- 22. Septembra 1792 – panovník prišiel o právo vládnuť
- vo Francúzsku bola vyhlásená REPUBLIKA

7. Symboly revolúcie:

1. republikánsky – revolučný kalendár – 22. September 1792
- platil len do skončenia revolúcie

2. trikolóra – modrá a červená – farby erbu Paríža
- biela – kráľovský erb

3. Marseillaisa – francúzska hymna dodnes

8. Problémy republiky:

- susedné krajiny mali obavy z diania revolúcie
- 20. Apríla 1792 – Francúzsko vyhlásilo vojnu Rakúsku – František II.
- Rakúsko zvíťazilo
- 20. Septembra 1792 – Francúzsko vyhlásilo vojnu Prusku
- najväčšia bitka pri – Valmy
- Prusko bolo nakoniec porazené
- Francúzsko viedlo aj oslobodzovacie vojny – 1794 – Belgicko, Porýnie, stredná a južná Európa = sesterské republiky

9. 21. Januára 1793 bol v Paríži popravený Ľudovít XVI.

- krajina sa dostáva do krízy
- v decembri 1793 zrušil Konvent náboženskú slobodu, čo vyústilo do vzbúr
- najväčšia vo Vendé
- vyústilo to až do občianskej vojny

10. Nový prevrat:

- druhá fáza revolúcie prebiehala v rokoch 1792 až 1793
- bolo to obdobie vlády girondistov – čiže priemyselnej a obchodnej buržoázie
- po poprave panovníka, royalisti – jeho stúpenci zintenzívnili triedny boj, ktorý vyústil až do občianskej vojny
- prehlbovanie problémov spôsobilo rozpory aj medzi revolucionármi

Hlavnými spormi boli:
a) Ako riadiť hospodárstvo
b) ako bojovať proti odporcom revolúcie

- v apríli 1793 vznikol Výbor pre verejné blaho, ktorý mal v krajine udržať poriadok
- 2. Júna 1793 sa do konventu dostala aliancia sanskulotov a jakobínov. Moc v krajine prevzali Maximilián Robspier a Danton

11. Jakobínska diktatúra:

- tretia fáza revolúcie prebiehala od 30. Mája 1793 do 27. Júla 1794
- jakobíni sa rozhodli riešiť politickú situáciu v krajine posilnením ústrednej moci
- problémy jakobínov – vysoké ceny, hlad a nezamestnanosť
- preto znížili cenu múky, potravín a obmedzili aj voľný obchod
- týmito opatreniami však nevyriešili problémy a preto si chceli nakloniť vidiecke obyvateľstvo rozpredávaním pôdy

- 24. Júna 1793 jakobíni prijali novú tzv. revolučnú ústavu, ktorá doplnila republikánsku ústavu
- táto ústava však mala začať platiť až po skončení revolúcie
- jakobíni kvôli posilneniu svojej moci odstránili z politiky obe krídla revolúcie
- v krajine bol zavedený revolučný teror
- mnoho ľudí bolo popravených gilotínou a preto sa toto obdobie tiež nazýva aj – obdobie vlády gilotíny

- Jakobínom pomáhal:
a) Výbor pre verejné blaho – potlačiť revolúciu
b) Revolučný tribunál – súdil obvinených v skrátenom pojednávaní
12. Posväcuje cieľ prostriedky?:

- jakobíni chceli naplniť cieľ revolúcie aj za cenu spáchania mnohých zločinov
- mnohokrát súdili obvinených bez obhajcov a rozhodovali len o treste smrti a nevine
- nakoniec mnoho prívržencov revolúcie sa stalo obeťou svojej politiky – revolúcia požierala svoje deti
- v októbri 1793 bol zavedený revolučný – republikánsky kalendár
- 27. Júla 1794 Robspiera a 21 jeho prívržencov zatkli a 28. Júla 1794 na Slávnosti ľudu popravili
- končí sa vláda jakobínov
- koniec revolúcie vo Francúzsku

13. Termidorský prevrat:

- časť Parížanov sa pokúsila zachrániť Robspiera
- bolo ich však málo, pretože jakobíni si svojou politikou narobili množstvo nepriateľov
- Konvent v snahe predísť novým povstaniam, vytvoril novú vládu – DIREKTÓRIUM
- skončilo sa obdobie prenasledovania kňazov, bol povolený voľný trh a slobodné podnikanie

- Termidoriáni – prívrženci nových metód – žiadali voľnejšiu hospodársku a sociálnu politiku
- ich odporcami boli jakobíni, ktorí neverili v súkromné vlastníctvo
- vznikla otázka, či „stačí iba rovnosť práv pred zákonom, aby sa zabezpečil rovnako dôstojný život pre všetkých?“
- 22. Augusta 1795 vznikla nová ústava, ktorá okrem určitých práv obsahovala aj určité povinnosti
- vznikol nový volebný systém

- parlament sa delil na dve komory:
a) rada starších – zákonodarná moc
b) rada päťsto – výkonná moc

14. Napoleonov prevrat:

- v roku 1797 sa odohralo sprisahanie rovných, kde sa po prvýkrát na svete pokúsili nastoliť rovnostársku spoločnosť
- na čele stál Babif
- sprisahanie bolo odhalené a vedúce osobnosti popravené
- poslanci novej vlády sa postupne stávali stúpencami monarchie čo prekážalo jakobínom
- poslanci sa obrátili na armádu, ktorá rozohnala monarchistov
- do Paríža bol povolaný aj generál Napoleon Bonaparte, ktorý vyhnal z parlamentu ľavičiarov
- obe komory parlamentu poverili Napoleona vedením armády, čo využil na štátny prevrat
- 9. Novembra 1799 Napoleon zvrhol vládu direktorov

15. Záver revolúcie?:

- Napoleon si vynútil vytvorenie nového štátneho systému, tzv. KONZULÁTU
- moc v krajine bola rozdelená medzi troch konzulov, pričom 1. konzulom bol Napoleon
- francúzska revolúcia sa zdanlivo skončila neúspechom, pretože moc v krajine bola opäť v rukách jedného muža

Výsledky a význam revolúcie :
- odstránenie feudalizmu
- vznikol jednotný trh
- boli zrušené colné priehrady
- francúzska revolúcia ovplyvnila revolúcie aj v iných krajinách
- Deklarácia – tvorila základ budúcich ústav