Revolúcie v rokoch 1848 - 1949
Revolúcie v rokoch 1848 – 1849
1. Revolucionári vystupovali s:
- národnostnými požiadavkami - politickým programom - sociálnym programom
Revolucionári boli za svoje vystúpenia trestaní. V roku 1848 začali revolúcie, ktoré boli spôsobené slabými úrodami, čo spôsobovalo politické a sociálne napätie, vysoké ceny, klimatické zmeny.
2. Prvá revolúcia – na Sicílii:
- 12.1.1848 vypuklo povstanie v Palerme - vzbúrenci požadovali vytvorenie ústavy - panovník Ferdinand II. im ju prisľúbil - úspech sicílskych povstalcov inicioval povstania aj v ostaných talianskych štátoch
3. Francúzsko:
- v štáte bolo zakázané verejné vystupovanie - konali sa bankety – súkromné schôdze, ktoré povoľovala polícia - 22.2.1848 sa v Paríži konal nepovolený banket, ktorý nechala polícia rozohnať - na protest proti postupu vlády začali v meste vznikať barikády - 23.2.1848 povstalci vystúpili s požiadavkami – zrušiť monarchiu, zaviesť slobodu tlače a zhromažďovania - 24. februára 1848 kráľ Ľudovít Filip abdikoval a odišiel do exilu - 25. Februára 1848 bola vyhlásená druhá francúzska republika, ktorá pretrvala do roku 1852 - bola vytvorená dočasná vláda, ktorej úlohou bolo vytvoriť ústavu
- 4. Novembra 1848 sa konali voľby, ktoré vyhrali umiernení radikáli - v máji 1848 proti dočasnej vláde vypuklo povstanie socialistov – radikálov - v júni 1848 vypuklo povstanie remeselníkov a robotníkov - povstania boli porazené - prezidentské voľby vyhral Ľudovít Napoleon Bonaparte - obmedzil slobodu tlače a zhromažďovania, potláčal práva a opozíciu - decembri 1851 uskutočnil štátny prevrat - 2. decembra 1852 sa vyhlásil za cisára Napoleona III.
4. Apeninský polostrov:
- revolúcie prebiehali v dvoch fázach:
a) 1. fáza – 12. január 1848 : - prebiehala na Sicílii a Sardínii - povstanie proti rakúskej nadvláde - chceli vytvorenie konštitučnej monarchie - rakúska armáda tieto povstania potlačila
b) 2. fáza marec 1848 : - Benátky a Miláno - chceli vytvoriť republiky - v Toskánsku boli porazené rakúske vojská a Toskánsko vyhlásilo republiku - v Ríme vyhrali voľby republikáni a tiež vyhlásili republiku – január 1849 Rímska republika - Benátky tiež vyhlásili republiku - Rakúsko začalo s protiofenzívou - boli zrušené republiky - návrat k predrevolučným poriadkom
5. Nemecké republiky:
- v Bavorsku a Bádensku si povstalci vynútili ústavné zmeny - v Sasku odstúpila konzervatívna vláda - 18. marca 1848 sa uskutočnilo povstanie v Berlíne – kráľ odstúpil, k moci sa dostali liberáli - na jar 1848 prebehli v nemeckých štátoch voľby na ktorých boli zvolení zástupcovia do Národného zhromaždenia - 28. mája 1848 vo Frankfurte nad Mohanom sa zišlo Národné zhromaždenie - začali sa prípravy na zjednotenie Nemecka - vznikli dve koncepcie zjednotenia : a) Veľkonemecká – obnoviť hranice Svätej ríše rímskej + Rakúsko a Čechy b) Malonemecká – zjednotenie okolo Pruska
- ani jedna nebola prijatá - 18. marca 1849 bola vyhlásená ústava - bol zrušený feudalizmus - chceli vytvoriť konštitučnú monarchiu - pruský kráľ Fridrich Wilhelm IV. odmietol ponúkanú korunu a odmietol aj ústavu - iniciatívu prevzali demokrati - zorganizovali povstania v Porýní, Bádensku, Falcku a Sasku - pruská armáda tieto povstania potlačila - 4. marca 1849 bola v Rakúsku a Prusku vydaná oktrojovaná ústava – ústava z vôle panovníka, ktorou sa vrátili k starým poriadkom
- nemecká otázka: - kto tvorí nemecké národné spoločenstvo? - sú to aj nemecky hovoriaci obyvatelia habsburskej monarchie? - nemá sa Rakúsko pripojiť k Nemecku? - čo s obyvateľmi v ostatných častiach monarchie?
6. Habsburská monarchia:
- marec 1848 sa konali zhromaždenia v Prahe, Viedni, Budapešti, ..... - boli vypracované petície a žiadosti - chceli odvolať Metternicha, nastoliť ústavu a zrušiť feudalizmus - neskôr boli pripojené aj národnostné požiadavky - 25. apríla 1848 bola prijatá ústava - 2. decembra 1848 cisár Ferdinand I. odstúpil, nastupuje František Jozef I. - v marci 1849 bol rozpustený ríšsky snem - návrat k starým poriadkom - nastolená vojenská diktatúra
7. Zväz komunistov:
- vo februári 1848 v Londýne vznikla skupina socialistov - nazvala sa Zväz komunistov, ale nemala nijaký vplyv - predstavitelia – Karol Marx a Fridrich Engels - vytvorili manifest komunistickej strany
8. Výsledky revolúcii v rokoch 1848 až 1849:
- revolúcie boli namierené proti monarchiám - monarchie odmietali ústavu - chceli zachovať feudalizmus - revolúcie takmer v celej Európe, okrem Veľkej Británie, Ruska a Španielska - prínos – zrušenie feudalizmu
|