Štúrovská generácia

1. Situácia v Európe:

- 30.roky – nespokojnosť s politickými pomermi
- pád bourbonskej dynastie vo Francúzsku
- poľská šľachta povstala proti Rusku – povstanie potlačené
- zúčastnil sa aj S. Chalupka
- v Uhorsku – roľnícke povstanie na východnom Slovensku
- nová generácia slovenských národovcov = mladoslovenské hnutie

2. Štúrovci:

- cetrá – evanjelické lýceum v Bratislave
- Katedra reči a literatúry československej
- na lýceu zakladali samovzdelávacie krúžky
- 1827 – študenti založili knižnicu
- 1829 – Spoločnosť Československá – rozvoj jazyka, histórie, literatúry

- Ľ. Štúr, K. Štúr, Hurban, Hodža
- členovia sa venovali národnobuditeľskej činnosti
- hlavní organizátori – L. Štúr, Hurban, Hodža
- podarilo sa im obnoviť prednáškovú a literárnu činnosť lýcea
- 1836 – vychádzka na Devín - prísaha vernosti národu, prijali slovenské mená
- vydaný almanach Plody
- 1837 – zatváranie študentských spoločností
- aktivita hlavne z Katedry
- tajný radikálny spolok - Vzájomnosť

3. Sociálne zameranie:

- Štúrovci bojovali proti nevzdelanosti, alkoholizmu zakladaním nedeľných škôl a spolkov miernosti
- propagovali úverové družstvá – moderný spôsob zlepšovania postavenia ľudu
- rozvoj národného umenia – hlavne literatúra
- emancipácia ľudových vrstiev
- hospodárska a sociálna oblasť – rovnaké predstavy ako predstavitelia maďarského reformačného hnutia
- úsilie o zrušenia poddanstva, šľachtických privilégií, rovnosť obyvateľstva
- Štúrovci žiadali rovnaké práva pre Slovákov ako mali Maďari
- slovenčina v úradoch, školách, cirkevnom živote

4. Slovenský prestolný prosbopis

- od konca 30. rokov – násilná maďarizácia – predstaviteľ Karol Zai
- slovenskí evanjelici - petícia - jún 1842 odovzdali cisárovi Slovenský prestolný prosbopis - obsahoval sťažnosti proti národnému útlaku, zastavenie maďarizácie
- prosbopis vyvolal odpor u mnohých predstaviteľov cirkvi naklonených maďarizácii
- začalo sa vyšetrovanie
- výsledok: Ľ. Štúr bol odvolaný z funkcie námestníka profesora Palkoviča
- v jari 1844 odchod 22 študentov z bratislavského lýcea

5. Uzákonenie spisovného jazyka:

- po odvolaní sa Ľ. Štúr sústredil na zjednotenie slovenského národného hnutia
- Štúrovci zistili, že najrozšírenejším jazykom medzi Slovákmi je kultúrna stredoslovenčina
- júl 1843 v Hlbokom – Štúr, Hodža, Hurban – uzákonili nový spisovný jazyk - rozmach slovenského národného hnutia
- 1844 – almanach Nitra – 1. kniha v novom jazyku
- vznikol spolok Tatrín – 1844 v Liptovskom Sv. Mikuláši – celonárodný kultúrny spolok

- vydával učebnice, knihy, vedecké knihy
- podporoval nadaných študentov
- zanikol v roku 1848
- vydal: Náuka reči slovenskej, Nárečia slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto jazyku
- 40. roky - 1. slovenské politické noviny – Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský - 1845
- 1846 - Hurban začal vydávať časopis Slovenské pohľady

6. Výtvarné umenie:

- Jozef Božetech Klemens
- Peter Michal Bohúň
- Ladislav Dunajský – sochár

7. K Štúrovcom sa postupne pridávali aj mladobernolákovci – J. Palárik, M. Hattala, A. Radlinský

- po spojení sa dohodli na používaní štúrovskej slovenčiny – 1847
- postupne ich aktivity prerástli do politických aktivít
- bol sformulovaný vlastný politický program, ktorý predniesol Ľ. Štúr na uhorskom sneme