Revolúcie 1848 - 1849

Revolúcie 1848 - 1849

- reťaz revolúcií v západnej a strednej Európe
- cieľ: odstrániť absolutizmus a poddanstvo
- jeseň 1847 - zasadanie uhorského snemu v Bratislave
- poddanská otázka

Revolúcia vo Francúzsku a problémy v spoločnosti urýchlili vypuknutie revolúcie

- Praha 11. 3. 1848 – vytvorenie svätováclavského výboru. Kancelár Metternich musel opustiť Viedeň, bola menovaná vláda.
- Viedeň 13. 3. 1848. Habsburská vláda sa stala konštitučnou monarchiou.

Marcové zákony

- Pešť 15. marca – konalo sa veľké ľudové zhromaždenie
- Predstavitelia maďarskej revolučnej mládeže žiadali od uhorského snemu splnenie 12 bodov: odstránenie poddanstva, zrušenie aviticity – nescudziteľnosť majetku, zrušenie daní pre zemepánov a cirkev, nahradenie všeobecnou daňou pre všetkých, sloboda tlače, zrušenie cenzúry, rozšírenie volebného práva, zavedenie štátneho súdnictva, vytvorenie nezávislej uhorskej vlády

- Uhorský snem 18. marca schválil väčšinu z týchto zákonov a 11. apríla ich podpísal panovník Ferdinand V.
- Revolúcia zmenila charakter štátu
- zrušenie poddanstva odstránilo rozdelenie spoločnosti na privilegovaných a neprivilegovaných všetkých pred zákonom

Postavenie Uhorska v monarchii

- marcovými zákonmi sa Uhorsko stalo nezávislým štátom
- predsedom uhorskej vlády sa sal gróf Ľudovít Baťán
- minister financií Lajos Kossuth viedol radikálnu stranu Uhorska
- uhorská vláda venovala pozornosť hospodárskej modernizácii krajiny
- negatívne: snaha o premenu Uhorska na maďarský národný štát, odmietla uznať postavenie ostatných národov
- všetky nerovnoprávne národy žiadali vytvorenie národných provincií s vlastnou správou a inštitúciami

Zmena postoja cisárskeho dvora voči Uhorsku

- cisársky dvor nezasahoval do vývoja v Uhorsku až 28. septembra po zavraždení kráľovského komisára – 1. zástupcu panovníka v Pešti
- panovník rozpustil uhorský snem, vyhlásil v krajine výnimočný stav, za hlavného veliteľa cisárskeho vojska vymenoval chorvátskeho bána Josipa Jelačiča
- viedenské obyvateľstvo bolo znepokojené spoluprácou so slovanmi, a preto silneli protislovanské nálady
- 6. októbra sa vzbúrila Viedeň a cisár Ferdinand V. utiekol z Viedne do Olomouca
- nová vláda kniežaťa F. Schwarzenberga presadzovala posilnenie autority dynastie a likvidovala snahy uhorskej vlády o nezávislosť
- 2. 12. 1848 Ferdinanda V. nahradil jeho synovec František Jozef I.
- nová vláda sľubovala zachovať výdobytky revolúcie a rešpektovať národnú rovnoprávnosť, čím si získala hnutia nemaďarských národov

Vojenské obsadzovanie Uhorska

- konzervatívne kruhy vedené A. Vindischgrätzom presvedčili panovníka, aby rozpustil snem a vydal novú oktrojovanú ústavu – 7. 3. 1849
- ústava uznala zrušenie poddanstva a formálne občiansku rovnosť a rovnoprávnosť národov monarchie, ale spôsob, akým bola vydaná vyvolal sklamanie.
- maďarská armáda podnikla úspešnú protiofenzívu, vytlačila cisársku armádu z takmer celého územia Uhorska
- pod vplyvom týchto úspechov uhorský snem 14. apríla detronizoval Habsburgovcov, vyhlásil samostatné Uhorsko a vymenoval L. Kossutha za jeho guvernéra
- František Jozef uzatvoril dohodu s cárom o ruskej intervencii do Uhorska a tak ruské vojská pomohli poraziť maďarskú armádu, ktorá bola nútená 13. augusta 1849 kapitulovať pri Világoši, ako posledné sa cisárskej armáde vzdalo Komárno
- 13. augusta – koniec revolúcie

Porážka maďarskej revolúcie

- po porážke revolúcie bola v Uhorsku nastolená vojenská diktatúra, L. Kossuth a ďalší predstavitelia revolúcie emigrovali do Turecka, vyše 100 predstaviteľov revolúcie bolo popravených, tisíce skončili vo väzení
- z Uhorska bolo vyčlenené územie Chorvátska, Vojvodiny a Semohradska. Slovensko zostalo v Uhorsku
- výdobytky revolúcie: zrušenie poddanstva a rovnosť obyvateľov pred zákonom zachované, národnostná otázka zostala nevyriešená