Slováci v revolúcii 1848 - 1849

Slováci v revolúcii 1848 - 1849

1. 18. 3. 1848 marcové zákony → zrušenie poddanstva

- snahy o vytvorenie samostatného maďarského štátu

2. Slovenskí politici – členenie:

a) liberálni – Štúr, Hurban, Hodža
b) radikálni – Kráľ, Francisci, Ratarides
- organizovali vzbury v Hontianskej stolici
- zrušenie poddanstva
- boj proti maďarizácii

3. Slovenskí národovci sa snažili vytvoriť politické programy:

I. Liptovské žiadosti

- prvý program Slovákov
- spísané v Litovskom Mikuláši – 27. marca
- 28. marca – na slávnostnom zhromaždení prijaté:

- požiadavky:
- ústavné slobody
- uznanie svojbytnosti národa
- uznanie Slovenska v uhorskom sneme
- slovenčina v školách a úradoch
- žiadosti ignorované úradmi

II. Nitrianske žiadosti – regionálny charakter – 28. apríla 1848

- hlavným autorom bol Hurban
- vydané v Brezovej pod Bradlom
- používanie slovenčiny v sneme, mať vlastnú zástavu, prepustenie slovenských národovcov z väzenia

III. Žiadosti slovenského národa – východiskom im boli predošlé dve

- 10. mája 1848
- vyhlásené 11. mája 1848
- vydané v kúpeľoch Ondrášová pri Liptovskom Mikuláši
- 1. štátoprávny politický program Slovákov
- schválilo ho 32 národovcov
- autori: Štúr, Hurban, Hodža

- obsahovali:
- uznanie slovenskej svojbytnosti
- rozdelenie stolíc podľa národnostného kľúča
- vytvorenie slovenskej územnej jednotky – vlastný snem a slovenčina ako úradný jazyk
- zastúpenie v uhorskom sneme
- volebné práva pre všetkých

- vláda ich neprijala
- výnimočný stav = stanné právo
- vydaný zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu – ušli do Prahy
- v Prahe sa 2. – 12. júna 1848 konal Slovanský zjazd – bol povolený vládou
- zúčastnili sa ho zástupcovia slovanských národov monarchie. Mal 400 delegátov, z toho bolo 20 Slovákov

- tri sekcie zjazdu:
Československá
Južnoslovanská
Poľskoukrajinská

- štátoprávne prebudovanie celej monarchie
- predsedal Palacký → monarchia prebudovaná na federáciu slobodných národných štátov na čele s Habsburgovcami
- na zjazde vystúpil aj Štúr
- prijatý len jeden dokument – Manifest k európskym národom
- keď sa Viedeň dozvedela, o čom sa rokuje, poslala cisársku armádu do Prahy
- vypuklo Pražské júnové povstanie – živelné, nejednotné
- povstanie potlačené
- Štúr, Hurban – do Chorvátska, Hodža – Viedeň
- pripravujú povstanie proti uhorskej vláde
- Štúr, Hurban – do Viedne
- 16. 9. 1848 založená Slovenská národná rada – najvyšší politický a vojenský orgán Slovákov

- rada sa delila:
a) politická: Štúr, Hurban, Hodža
b) vojenská: Česi – Bloudek, Zoch, Janeček

IV. Slovenská národná rada – začala organizovať dobrovoľnícke výpravy:

1. septembrová výprava 1848 – 300 dobrovoľníkov z Viedne na Myjavu

- 18. septembra 1848 obsadili Myjavu
- 19. septembra 1848 bola na Myjave vyhlásená nezávislosť Slovenska
- dobrovoľníci bojovali proti maďarskej vláde
- 28. septembra 1848 sa dobrovoľníci vrátili späť na Moravu a boli rozpustení
- zatýkanie dobrovoľníkov → poprava dobrovoľníkov – Šuleka a Holubyho
- príčiny neúspechu: nepripravenosť, nedisciplinovanosť, nedostatok zbraní a zásobovania

2. zimná výprava: december 1848 – marec 1849

- slovenskí dobrovoľníci vytvorili zbory v rámci cisárskej armády. Rozdelili sa na dva smery:

a) obsadzovanie severného, stredného a východného Slovenska
- na čele Hurban, Bloudek + Štúr
- 5. 2. 1849 porážka pri Branisku - porážka dobrovoľníkov – mnohí ušli do Sliezka

b) západo – južný smer
- na čele stáli Hodža, Janeček
- do konca marca 1849 za pomoci dobrovoľníkov a cisárskej armády oslobodenie

4. Riešenie slovenskej otázky:

- Slováci očakávali pomoc od panovníka v boji proti maďarizácii
- národovci žiadali odčlenenie Slovenska od Uhorska
- na Slovensku vytvoriť veľkokniežatstvo pod vládou Rakúska
- marec 1849 – prosbopis
- skôr ako ho odovzdali, panovník vydal oktrojovanú ústavu
- 20. marec – panovník dostal nový prosbopis: Slovensko má mať vlastný snem, štátnu správu, úradnú reč – slovenčinu
- panovník sľúbil riešenie a vymenoval 3 slovenských vládnych dôverníkov

5. Rozpustenie slovenských dobrovoľníckych vojsk:

- apríl 1849 – maďarská armáda prešla do protiofenzívy
- máj 1849 – vytvorený ďalší slovenský dobrovoľnícky zbor, ktorý v letnej výprave udržiaval poriadok na strednom Slovensku
- po porážke pri Világoši boli slovenské dobrovoľnícke zbory slávnostne rozpustené 21. 11. 1849 v Bratislave
- Slovensko zostalo aj naďalej súčasťou Uhorska