Rusko a balkánske štáty

1. Po viedenskom kongrese Rusko dosiahlo väčšie úspechy v poľnohospodárstve a začalo sa rozpínať

- Krymská vojna: 1853 – 1856: záujem o Bospor a Dardanely (kontra Osmanská ríša)
- západoeurópske krajiny sa obávali rozpínania Ruska
- Rusko prehralo → hlavná príčina: nevoľníctvo
- stále zaostalá krajina so samoderžavím

2. Panovník začal reformovať Rusko:

- reformy Alexandra II. (1855 – 1881)

a) doprava: bola dobudovaná železničná sieť
- cestná sieť

b) 1861 – zrušenie nevoľníctva
- obyvatelia získali osobnú slobodu, právo voľného pohybu, vlastníctvo nehnuteľného majetku
- pôda im ešte nebola pridelená

c) správna reforma:
1860 – zriadil štátnu banku na štátne zákazky, prostredníctvom ktorých sa získavali pôžičky zo zahraničia
1864 – na vidieku zriadil zemstvá
- samosprávne orgány
1870 – v mestách vytvoril dumy

d) súdnictvo – 1864 – rovnosť obyvateľstva pred zákonom
- zrušená cenzúra

e) vojenská – 1874 – vojenská služba pre chlapov nad 20 rokov – trvala 6 rokov

f) školstvo – štátne školy – povinná školská dochádzka

g) cirkev – 1863 – štátne náboženstvo – pravoslávie

3. Zahraničná politika Ruska:

- 1873 – vytvorený spolok 3 cisárov – Rusko + Nemecko + Rakúsko → proti Osmanskej ríši
- 1878 – skončila sa rusko-turecká vojna → začiatok v roku 1877
- Rusko vyhralo – no len vojensky, prehralo diplomaticky
Berlínsky kongres – spojenci Ruska sa dohodli na vytvorení samostatných štátov na Balkáne, aby zabránili príchodu Ruska na Balkán

4. Vnútorná politika:

- reformy uvoľnili politickú a spoločenskú aktivitu
- moc v Rusku sa snažili získať anarchisti
- začína sa obdobie protireforiem
- vznikla štátna doktrína obsahujúca samoderžavie, pravoslávie, národnosť

5. Nová ekonomika:

- 80. roky 19. storočia – Rusko → hospodárska kríza
- neschopné konkurencie
- 90. roky 19. storočia – uskutočnená ekonomická a peňažná reforma
- predstaviteľ: Sergej de Witte – pritiahol zahraničných investorov a pôžičky z Francúzska