Rozdelenie a „zánik“ mimoeurópskeho sveta
Rozdelenie a „zánik“ mimoeurópskeho sveta
1. Západná Európa → expanzívna politika
- cieľ → vybudovať koloniálne panstvo! - spôsobila zánik mimoeurópskeho sveta
Príčina 1. budovanie koloniálneho panstva 2. prenikanie priemyselnej revolúcie v Európe 3. dovážanie lacnejších výrobkov – ničenie domácej výroby
19. storočie – najväčšie koloniálne mocnosti: 1. Veľká Británia 2. Francúzsko 3. Taliansko 4. Nemecko 5. Belgicko 6. Holandsko 7. Rusko
2. Čína a Európa:
- 19. storočie – Čína: - úpadok centrálnej cisárskej moci + miestnej úradnej správy - tento úpadok sa prejavuje pri pohromách = vznik roľníckych povstaní + vzbúrenie čínskych moslimov – 60. roky - pokles obyvateľstva - 1851 – 1864 – Tchajpchinské povstanie = „vlasatí povstalci“
- na rozvrat spoločnosti odpovedalo nenávisťou voči dynastii prišelcov – Mandžuov - vypuklo proti Mandžuom (vládnuca dynastia) - nakoniec potlačené
obchodovanie s Čínou:
- o Čínu malo záujem USA a Európa - vývoz – hodváb, čaj, porcelán - v Číne zriadené monopoly – hongy
dovoz do Číny: - Veľká Británia: ópium – dovážané z Indie - zakázané čínskou vládou → vznikol spor → vznik „ópiových vojen“
3. Ópiové vojny:
- trvanie: 1839 – 1859 - Veľká Británia → podpora Ruska a Francúzska - všetky sa skončili víťazstvom Veľkej Británie
výsledok: - Čína musela otvoriť prístavy, sprístupniť cestu po Jang-ce-tiang, ponechať zastupiteľstvá v Pekingu + zavedená exteritorialita – právny predpis, podľa ktorého neboli Európania súdení čínskymi orgánmi, ale domovskými
4. Čchinská reštaurácia:
- prenikanie západného vplyvu sa malo brániť klasickými čínskymi ideálmi: šetrnosť, neskazenosť + odsudzovanie hromadenia zisku → neúspešný pokus
5. Povstanie boxerov:
- Boxeri – tajná sekta v Číne - namierená proti cudzincom - v čase povstania Číňania obsadili diplomatické budovy → útok na diplomatov spôsobil príchod európskych vojsk - pod vplyvom vojenského zásahu Európy povstanie potlačené v roku 1901 - Čína – platí reparácie - zákaz dovozu zbraní - v Pekingu rozmiestnené cudzie jednotky 6. Japonsko a Európa:
- Japonsko – pripravuje odpor voči cudzím vplyvom - využíva európske výdobytky na vlastné ciele - polovica 19. storočia → Japonsko je uzavretou krajinou - zákaz vstupu barbarov – cudzinci – bieli - výnimka: prístav Nagasaki
- raz ročne otvorený pre Čínu a Holandsko - snaha USA a EU o slobodný obchod bez štátnych bariér - júl 1853 – námorná expedícia vlády USA k Japonsku - vodca: Matthew Perry - predviedli prehliadku americkej námornej techniky - vytvorenie Kanagawskej zmluvy – povolenie vstupu USA do Japonska - zmena zahraničnej politiky → vyústila do vnútorného napätia a chaosu
- silnie opozícia proti vládcovi – Šogúnovi → cisársky miestodržiteľ - nedokázal čeliť USA a západným mocnostiam - silnie hnutie – za obnovenie tradičnej cisárskej moci - za návrat k tradičným hodnotám - za vyhnanie cudzincov z krajiny - za modernizáciu štátu - 1868 – prívrženci reforiem si získali cisára - pád Šogúnovej vlády - panovníkom sa stal nový cisár - prijíma meno Meidži - začiatočné obdobie – meidži – obdobie japonských reforiem
7. Reformy meidži:
1. zrušenie feudálnych lén 2. obmedzenie starých výsad samurajov → japonská šľachta 3. vytvorenie pravidelnej armády 4. zavedená branná povinnosť 5. reformátori → podpora spriemyselňovania krajiny - budovanie železníc, pôšt, bánk - štát usmerňuje ekonomiku - vznik monopolných koncernov – zaibacu - napr. Micui, Mitsubisi
8. Politické reformy:
- 1889 – prijatá ústava → rozsiahle právomoci panovníka - reformy podľa vzoru Európy → obdobie „europeizácie Japonska“ - dôsledky reforiem: - 2. polovica 19. storočia – Japonsko sa vymaňuje zo zmlúv s EÚ - začiatok 20. storočia – jedna zo svetových veľmocí - 1894 – 1895 – vojna s Čínou – Japonsko vyhralo - 1904 – 1905 – vojna s Ruskom – jednoznačná výhra Japonska - vznik zmlúv s Čínou - pre Čínu nevýhodné - Japonci prenikajú do Číny a čínskej ekonomiky
9. Afrika:
- pasívny postoj k rozširovaniu európskeho vplyvu - domorodci zanedbateľní - odpor moslimských radikálov v Egypte, Sudáne - nezávislosť len Etiópske kráľovstvo - konferencia v Berlíne – vymedzené sféry vplyvu: - štáty majú nárok na územie až keď ho skutočne obsadia - dohoda tiež o voľnej plavbe po Kongu a Nigeri - pravidlá o voľnom obchodovaní v Kongu
|