Medzi najlepšie diela gréckej epiky patria diela Homérove a Hesiodove. Homér napísal dva eposy Ilias a Odyseas.

Ilias:
zobrazuje posledných 51 dní 10 ročnej vojny medzi Trójov a Spartou. Vojnu vyvolal syn trójskeho kráľa Paris,ktorý uniesol Helenu krásnu ženu spartského kráľa. Ústrednou postavou je tiež Achiles. Jeho jedinou túžbou bolo pomstiť Patrokla a zabiť Hektora. Achiles sa vrhol na trójske vojská nestarajúc sa o ostatných. Najudatnejší bojovníci Tróje odhadzovali zbrane a utekali z bojiska. Chladnú krv si zachoval iba Hektor, lebo vedel, že ide o osudy Tróje. Hektor si v Achilovich očiach prečítal rozsudok smrti. Achiles sa zdal neporaziteľný, ale hrdina mal skrytú slabosť. Jeho matka ho vykúpala vo vodách posvetnej rieky Styx. Tento kupeľ ho urobil neporaziteľným na celom tele okrem päty, za ktorú ho matka pri kupeli držala a tak mu zamierili otrávený šíp na pätu a vyhasol život achájskeho hrdinu. Gréci tým stratili nádej, že dobijú Tróju.
Do deja zasahújú aj grécky bohovia.

Odysea:
odohráva sa po skončení trójskej vojny. Odyseus sa vyznamenal tým, že dal postaviť drevenného koňa, do ktrorého sa skryli bojovníci, ktorí potom dobili Tróju. Odyseus zostal na žive, ale bohovia mu pripravili veľmi dlhú púť na ceste domov. Cestou ho stíha hnev morského vládcu Posudona a ochraňuje ho bohyňa Aténa. 

Ezop: u starých grékov sa veľkej oblube tešili Ezopove bájky.
podľa tradície bol Ezop otrokom, ktorý bol veľmi škaredý a hrbatý.
Jeho bájky sa odohrávali hlavne vo svete zvierat, ktorým pridával ľudské vlastnosti a bohovia konajú ako ľudia.
Okrem opiky sa v gréckej literatúre rozvíja aj lyrika predstavovali ju ako piesne zo sprievodom hudby.
Sapfó- žena, ktorá písala básne no zachovala sa len jedna s názvom: Modlidba k Afrodite.