Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Mytológia Vikingov

Vznik sveta

Tento staroseverský mýtus patrí medzi tie najsilnejšie. Na začiatku nebolo nič, len prázdny priestor Ginnungagap medzi dvoma svetmi, mrazivým a mlhavým Niflheimom a horúcim a iskriacim Múspellom. Do veľkej prázdnoty tiekla rieka, ktorá postupna namŕzala, až sa studený kraj s horúcim spojili. Vtedy sa ľad roztopil a vznikol mrazivý obor Ymi, z ktorého pochádzajú všetci mraziví obri zeme. Potom vznikla krava Audhumla, ktorá oblizovala slaný ľad. Tak z ľadu vznikla ľudská postava a to bol Búri, z ktorého pochádzajú veľkí bohovia. Bohovia Odin, Vili a Ve zabili Ymiho a z jeho tela vznikol náš svet, more, nebo a oblaky. V tomto svete žijú rôzne bytosti, samotní bohovia, ľudia, škriatkovia, elfovia a obri. Žijú tu však aj rôzne hrozivé príšery, ktoré sa pripravujú na súdny deň - ragnarök, kde sa bohom za všetko zlé pomstia. Nepochybne najznámejšími príšerami sú obrovský vlk Fenrir, ktorému sa podarí pri ragnaröku zabiť Odina a morský had Midgardsorm, zvaný tiež Jormungand, ktorý leží skrytý na dne mora a svojím telom obopína celý svet. Tieto príšery sú po celý čas uväznené. Keď však príde Ragnarök, oslobodia sa a spoja sa s temnými silami.
Stvorenie ľudstva
Tento mýtus je veľmi primitívny. Traja bohovia Odin, Honir a Lodur sa prechádzali po pobreží a uvideli dva kusy dreva vyplavené na breh. Zobrali ich a dali im ľudskú podobu. Jednému mužskú a druhému ženskú. Potom im každý boh vdýchol ľudské vlastnosti a znaky: dych a život, chápanie a pohyb, reč, sluch, zrak. Z týchto dvoch ľudí tak podľa tohto mýtu pochádzajú všetci ľudia.

Ragnarök


Ragnarök v reči starých severanov znamená "koniec sveta". Ragnarök nastal, keď sa desivé príšery, medzi nimi aj Fenrir a Midgardsorm, oslobodili zo svojho väzenia, spojili sa so zlým bohom Lokim, ohnivými démonmi a obrami (tí trpezlivo čakali na svoj deň) a napadli bohov. Bohovia sa na tento deň pripravovali už od samotného počiatku. Mocný Odin v sále zvanej Valhala zhromažďoval vojsko, zložené z udatných bojovníkov, ktorí padli vo vojnách na zemi, veľakrát na jeho príkaz. Ani toto vojsko však bohom nepomohlo a oni boli porazení. Odin o trpkom osude svojho rodu vedel už od počiatku, no snažil sa mu postaviť. Pre severskú mytológiu je toto typické, pretože každý bojovník, ktorí sa vzbúri proti svojmu osudu, tak preukáže svoju veľkosť.

Vikingskí bohovia


Sú odlišní od ostatných bohov, pretože sú smrteľní. Môžu byť zabití alebo môžu zomrieť prirodzenou smrťou. Vikingskí bohovia starnú, no starnú iba veľmi pomaly, čiže ich prirodzená smrť je skôr hypotetickou možnosťou. Ďalšia odlišnosť spočíva v tom, že ani jeden z bohov nie je všemocný ani vševedúci. Každý boh vyniká v nejakej inej činnosti a navzájom si musia pomáhať, keď chcú niečo dôležité dosiahnuť. Majú veľa z ľudských vlastností - majú radi dobré jedlo a pitie, radi sa veselia, no občas sú aj lstiví a nepohrdnú nečistými praktikami. Vikingských bohov tvoria dva hlavné rody - Ásovia a Vanovia. Spočiatku boli voči sebe nepriateľskí, no neskôr sa pomerili a vymenili svojich zajatcov.
Ásovia - vládci Asgaardu
Rozoznávame dvanásť Ásov, ktorí majú božský pôvod. Sídlia vo svojej pevnosti, ktorá sa nazýva Asgaard. Ľuďom pridelili na bývanie miesto v strede sveta nazývané Midgard.

Odin - najvyšší severský boh, patrón bojovníkov, mudrc a boh básnickej inšpirácie a vojny. Má len jedno oko, pretože druhé vymenil za múdrosť zo Studnice poznania. Je veľmi mocný a ovláda aj kúzla. Často rozhoduje o smrti veľkých bojovníkov, ktorých potom zhromažďuje v sieňach Valhaly na rozhodujúci boj - ragnarök. Na ceste do Valhaly sprevádzajú bojovníkov Valkýry. Odinov trón sa nazýva Hlidskjálf. Odtiaľto pozoruje celý svet.

Thor
- je najsilnejší spomedzi Ásov a je bohom vojny a všetkých bojovníkov. Zároveň vystupuje ako obranca Asgaardu, ktorý bráni proti obrom a démonom. Jeho zbraňami sú kladivo Mjollnir, opasok sily a železné rukavice. Známy je jeho voz, ťahaný dvoma capmi. Symbolom Thora je blesk a hrom a je považovaný za jednoduchšie božstvo ako Odin - je bohom jednoduchých ľudí.

Baldr - najmúdrejší a najmilosrdnejší boh v Asgaarde. Vyniká krásnym vzhľadom a svojou dobrotou. Bol nešťastne zabitý slepým bohom Hodrom. Za týmto činom stál samozrejme Loki.

Njörd - bol bohom moreplavby, rybolovu a bohatstva. Njörd je pôvodom Van, ale bol ako záruka mieru medzi Ásmi a Vanmi vymenený a poslaný do Asgaardu. Jeho žena bola obryňa Skadi a jeho deťmi Frey a Freyja.

Týr - takisto ako Thor je bohom bojovníkov a vyznačuje sa odvahou a statočnosťou. Má len jednu ruku, pretože druhú mu odhryzol obrovský vlk Fenrir, keď sa snažil utiecť z pasce nastraženej bohmi.

Heimdall - je popisovaný ako biely Ás. Jeho hlavnou úlohou je strážiť most Bifrost, ktorý vedie do Asgaardu. Má pri sebe svoj varovný roh, na ktorý mocne zatrúbi pri súdnom dni - ragnaröku a varuje tak ostatných Ásov.

Medzi ďalších Ásov patria básnik a rečník Braggi, slepý Hodr, mlčanlivý Vidar, strelec Vali, lyžiar a lukostrelec Ull a sudca Forseti.

Vanovia

Vanovia boli pôvodne bohovia nižšej úrovne, ale postupom času sa im podarilo prakticky dosiahnuť úroveň Ásov. Ako už bolo povedané, spočiatku viedli s Ásmi bratovražedné boje, ale neskôr uzavreli medzi sebou mier a vymenili si rukojemníkov. Vanovia sú označovaní za bohov plodnosti, hojnosti a fyzickej slasti. Vanovia a predovšetkým Freyja sú spojovaní s vykonávaním istého kúzla, ktoré umožňuje zasväteným ovládať ostatných a získať zvláštne vedomosti, na druhej strane však prináša zženštilosť, čiže vlastnosť, ktorou väčšina severanov pohŕdala. Najvýznamnejším predstaviteľom Vanov je Njörd, ktorý sa stal napokon Ásom.
Bohyne
Vedľa Ásov samozrejme existujú aj ich nežné polovičky - Ásynje. Vzhľadom k patriachálnemu usporiadaniu vikingskej spoločnosti Ásynje nehrajú v severských mýtoch tak veľkú úlohu ako Ásovia. Staré príbehy v ich prípade nezachádzajú do takých podrobností, aby sme mohli o nich uviesť nejaké podrobnosti. Snáď len to, že sa rady ozdobovali krásnymi šperkami.
Najvyššou bohyňou je Odinova žena Frigg. Býva v paláci Fensalir a pozná osudy všetkých ľudí. Druhou najváženejšou bohyňou je Freyja, bohyňa milostných spevov a lásky. V každej bitke jej pripadne polovica padlých, ktorých odvádza do svojho paláca Fólkvang. Eir, ktorá vie liečiť, Fulla, starajúca sa o Frigginu obuv, Gelfun, ktorej sú zasvätené všetky panny a Vár, dohliadajúca na dodržovanie prísah a tajných dohovorov. Bohyňa Sjofn plní úlohu "Amora", Lofn je nazývaná dobrotivou, Vor je bystrá a zvedavá, Syn hliadkuje pri bránach paláca a Hlín je anjelom strážnym tým, ktorých chráni Frigg. Snotra je múdra a mierna a konečne Gná vykonáva úlohu Frigginho zveda. Okrem týchto bohýň sa môžeme v legendách stretnúť s bytosťami nazývanými norny, ktoré by sme mohli najvýstižnejšie označiť ako polobohyne. Tri najdôležitejšie prebývajú u Studne osudu pod koreňom Yggdrasilu a určujú ľuďom beh života. Sú nazývané Urd (osudová), Verdandi (stávajúca sa) a Skuld (čo musí byť).

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk