2 Sir Arthur John Evans (1851 – 1941)
Sir Arthur Evans je často nesprávne považovaný za objaviteľa paláca v Knossose. „Začiatok vykopávok na Knossose, palácového komplexu pri Heraklione na gréckom ostrove Kréta, skomplikovali podobné mytologické špekulácie, ktoré predchádzali aj objaveniu Tróje (Rosen, 2008).“ Fragmenty paláca boli objavené amatérskym archeológom Minosom Kalokairinosom, lenže turecká vláda vydala príkaz na ukončenie vykopávok. „Minos Kalokairions v roku 1878 odkryl základy skladísk plných nádob zvaných pithos“(Rosen, 2008).“
Vďaka týmto vykopávkam sa dostala táto oblasť Kréty do pozornosti Schliemanna, ktorý sa pokúsil odkúpiť túto oblasť, ale pre vysokú sumu sa mu to nepodarilo.
Evans sa dostal na Krétu v roku 1894, kedy sa stretol s Minosom Kalokairinosom a navštívil plošinu Kefala. Miesto stojí na návrší medzi sútokom dvoch potokov a nachádza sa asi 8 km vo vnútrozemí od Heraklionu na severnom pobreží. Následne na to sa pokúšal rozlúštiť nápisy na pečatných kameňoch. Písmo sa mu síce nepodarilo rozlúštiť, ale rozdelil ho do dvoch typov – lineárne písmo typu A a B. V roku 1895 publikoval svoje poznatky v Cretan Pictographs and Prae-Phoenician Script.
V tomto istom roku sa mu podarilo odkúpiť pozemok s rozlohou takmer dva hektáre na plošine Kefala. Prvotné práce na nálezisku sa začali až na jar roku 1900 (po vzniku krétskeho autonómneho štátu) a v podstate prebiehajú dodnes s prestávkami, ktoré zapríčinili svetové vojny.
Prvé na čo narazil len niekoľko centimetrov pod povrchom boli zvyšky „trónnej sály“, ktorej steny siahajúce do výšky dvoch metrov. Boli ozdobené freskami a na jednej strane je vsadený „trón“. Spočiatku pracovalo na vykopávkach len 30 robotníkov, ale onedlho na to ich Evans zamestnával už vyše 100. Aj vďaka tomu sa mu za necelé štyri roky podarilo odkryť plochu o rozlohe štyri hektáre. Na tejto rozlohe našiel miestnosti určené pre kráľa, ale aj miestnosti určené pre remeselníkov, pre náboženské obrady (Evans našiel základy oltára) a dokonca aj rozsiahle sklady. V nich boli uložené tzv. pithos s objemom 227 l, čo boli hlinené nádoby určené na skladovanie obilia, vína, olivového oleja. V paláci sa našlo dokonca divadlo. O vybavenosti paláca svedčí aj nález kúpeľne s hlinenou vaňou.
Pri výkopových prácach zistil Evans absenciu akéhokoľvek opevnenia v okolí paláca. Túto skutočnosť obhajoval tým, že Minojci sa prakticky nemali čoho obávať, keďže vďaka silnému loďstvu ovládali značnú časť Stredomoria.
Hneď po začatí výskumu mohol Evans s určitosťou tvrdiť, že to, čo tu našiel je oveľa staršieho pôvodu ako Schliemanove nálezy v Mykénach. Na základe výskumu archeologických vrstiev potvrdil, že toto miesto bolo trvalo osídlené už od roku 7000 p.n.l (neolitu) až približne do 12. storočia p.n.l.
Obrovská stavba paláca v podobe bludiska mu pripomenula mýtus o kráľovi Minosovi a Minotaurovi uväznenom v labyrinte. Palác sa skladal z viac ako tisíc prepojených miestností. Preto civilizáciu žijúcu na tomto ostrove nazval po kráľovi Minosovi. Pri ďalšom výskume paláca Evans podľa fresiek na stenách zistil, že táto kultúra naozaj uctievala býka.
Po jeho smrti sa začalo s kritikou jeho metód a práce na nálezisku. Prvým dôvodom bola nedostatočná dokumentácia nájdených artefaktov a druhým stavebné zásahy do pamiatky. „Evansove reštaurovanie a rekonštrukčné práce sú najkontroverznejšími stránkami jeho práce“ (Rosen, 2008). Oba tieto dôvody sú opodstatnené, ale dajú sa jednoducho vysvetliť. Arthur Evans a jeho asistent Duncan Mackenzie zodpovedali za 50 až 180 ľudí a nemohli dozerať na každú pracovnú skupinu. Aj zásahy do stavby mali svoje opodstatnenie. Napríklad už spomínaná trónna sála, jej schodisko bolo podopierané drevenými stĺpmi, ktoré sa vekom rozpadli, boli nahradené betónom, aby sa zabránilo rozpadu stien siene a tým aj poškodeniu fresiek. Mnohé fresky nechal zreštaurovať, čím sa zachovali až dodnes, ale jeho umelci ich často trúfalo domaľovávali. No Evans zašiel ešte ďalej. Nechal obnoviť mnoho prvkov, ktoré sa nezachovali, čím síce zatraktívnil palác pre návštevníkov, ale stratila sa jeho pôvodná výpovedná hodnota.
Aj napriek tomu patrí sir Arthur Evans k priekopníkom archeológie doby bronzovej v oblasti Egejského mora a navždy zostane známy ako muž, ktorý opäť vyniesol minojskú kultúru na svetlo sveta. „Evansova práca položila základy, na ktorých spočíva súčasné štúdium minojskej civilizácie“ (Rosen, 2008).
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sir Arthur Evans a Howard Carter
Dátum pridania: | 06.11.2009 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | orfeus18 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 378 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 6.9 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 11m 30s |
Pomalé čítanie: | 17m 15s |
Zdroje: Bernardini, E.: Kniha tajomných miest. Bratislava : Príroda, 2006, 223 s. ISBN 80-07-01487-X, Manley, B.: Sedemdesiat veľkých záhad starého Egypta. Bratislava : Slovart, 2004, 304 s. ISBN 80-7145-908-9, Rosen, B.: Atlas stratených miest. Bratislava : Kalligram, 2008, 176 s. ISBN 80-07-01487-X Zamarovský, V.: Bohovia a králi starého Egypta. Bratislava : Mladé letá, 2002, 431 s. ISBN 80-8046-205-4, , ,