Úvod
V celej histórii archeológie sa nachádza veľké množstvo osobností, ktoré svojou činnosťou obohatili poznatky ľudstva o jeho minulosti. Vždy sa našiel niekto, kto svojím záujmom o veci minulé rozšíril poznanie doby súčasnej. Takto je daná ľudská spoločnosť. Vývoj ide dopredu, vynachádzajú sa nové technológie. Ale kde je ich základný kameň? Minulosť je základom, na ktorom staviame, od ktorého sa odvíjame a napredujeme. Tu treba hľadať význam histórie a oceniť prácu vedcov, medzi nimi aj archeológov, ktorí neúnavnou prácou a hľadaním rozširujú obzory o veci a poznatky z dávnych dôb.
V histórii nájdeme mnohých archeológov, ktorí si zaslúžia pozornosť. Priestor našej práce však nedovoľuje venovať sa každému. Vychádzame z charakteristiky archeológie ako vedy a v nasledujúcom sa zameriame na dvoch významných svetových archeológov.
V našej práci sme sa rozhodli venovať osobnostiam, ktorých objavy patria k najznámejším a najdôležitejším objavom dvoch kultúr – minojskej a egyptskej.
1 Archeológia
„Archeológia (z gréckych slov archaios = pradávny a logos = slovo) je spoločenská veda zaoberajúca sa štúdiom ľudskej minulosti, vyhľadávaním, odkrývaním, dokumentáciou, analýzou a interpretáciou artefaktov.Cieľom archeológie je dokumentovať a objasňovať pôvod a vývoj ľudskej kultúry, kultúrnej histórie, ľudského správania a skúmať interakciu človeka s jeho prírodným prostredím, ako aj skúmať špecifické sociálne a kultúrne javy“ (web).
Poškodzovanie a vykrádanie archeologických pamiatok sprevádza ľudstvo už od dávnych čias. Rozšírené bolo nielen vykrádanie bohatých kráľovských hrobiek, ale aj pravekých hrobov počas doby bronzovej, či bohatých mohýl krátko po ich navŕšení. Prvé „archeologické výskumy“ mali často charakter „vykrádačstva“. Zaujímavé boli iba predmety z drahých kovov, ktoré sa dali lepšie predať, napr. kosti či keramika. Vojnové konflikty predstavujú ďalšiu hrozbu pre pamiatky. Mnohé padli za obeť počas svetových vojen pri bombardovaní. Ako príklad môžu poslúžiť konflikty v Perzskom zálive, v Afganistane či Iraku, ktoré spôsobili archeológii veľké škody. Mnohé pamiatky padli za obeť náboženskému fanatizmu alebo len jednoducho nezapadali do ľudského myslenia doby (nos Veľkej Sfingy v Gíze údajne v 14. storočí zničil moslimský fanatik, rímske a grécke pamiatky boli ničené kresťanmi), iné padli za obeť poverám (mletie egyptských múmií na „liečivý prášok“).
Archeológia je jedinou disciplínou s vypracovanou metodológiou, teóriou a terminológiou na získavanie a interpretáciu ľudskej minulosti cez skúmanie materiálnych pozostatkov (artefaktov). V súčasnej dobe sa mnohí ľudia mylne domnievajú, že archeológia sa zaoberá len otázkami týkajúcimi sa praveku, pretože poznatky z ďalších vývojových období máme v písomnej podobe. Archeológia je najvýznamnejšou vedou informujúcou o ľudskej minulosti v obdobiach pred vynájdením písma, pričom v starovekých, stredovekých aj novovekých spoločnostiach disponujúcich písmom výrazne pomáha k dokresleniu obrazu, prípadne umožňuje sledovať prejavy ľudskej kultúry, ktorým v písomnostiach nie je venovaná pozornosť. Prostredníctvom archeologických nálezov vypovedá o každodennom živote, odievaní či bývaní. Veľkú výpovednú hodnotu majú nájdené nástroje, výstroj a výzbroj. Vďaka nálezom boli získané poznatky o spracovávaní potravy, pochovávaní, o zásahoch do krajiny a zmenách prírodného prostredia, demografii.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sir Arthur Evans a Howard Carter
Dátum pridania: | 06.11.2009 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | orfeus18 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 378 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 6.9 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 11m 30s |
Pomalé čítanie: | 17m 15s |
Zdroje: Bernardini, E.: Kniha tajomných miest. Bratislava : Príroda, 2006, 223 s. ISBN 80-07-01487-X, Manley, B.: Sedemdesiat veľkých záhad starého Egypta. Bratislava : Slovart, 2004, 304 s. ISBN 80-7145-908-9, Rosen, B.: Atlas stratených miest. Bratislava : Kalligram, 2008, 176 s. ISBN 80-07-01487-X Zamarovský, V.: Bohovia a králi starého Egypta. Bratislava : Mladé letá, 2002, 431 s. ISBN 80-8046-205-4, , ,