Najväčší amfiteáter, ktorý bol kedy postavený v Ríme je symbolom velikosti Ríma. Bol konštruovaní flaviovskími cisármi. Od ktorých prevzal meno Amphiteatrum Flavium. Meno koloseum mu bolo dané až začiatkom stredoveku, dôvodom bola socha, Nerona predstavujúceho boha Slnka, ktorá sa nachádzala v jeho blízkosti, vo vstupnej dvorane nazvanej Domus Aurea. Stavba kolosea začala cisárom Vespasianom na rovine medzi kopcami Celio, Palatino a Esquilino, kde sa nechádzalo umelo vybudované jazero, ktoré pred začiatkom stavebných prác bolo vysušené. Cieľom Vespasiaána bolo vrátiť rímskemu ľudu to, čo mu bolo odobrané Neronom. Chcel tiež darovať Rímu veľký amfiteáter, miesto toho, ktorý už nepostačoval, nazývaný Amfiteatro di Tauro, ktorý sa nachádzal na Campo Marzio a po požiari v roku 64 n.l. provizórne postavený Neronom. Výstavba začala v roku 72 n.l. na príkaz cisára Vespasiána, kedy budova mala len prvé dve vonkajšie poschodia s prvými tromi vnútornými radami stupňov. Jeho ukončenie až po štvrtú a piatu radu stupňov bolo uskutočnené za vlády Titta. Prevádzka kolosea bola v roku 80 n.l. zahájená divadelným predstavením a veľkolepími hrami, ktoré trvali 100 dní. Hlavným programom hier, ktoré sa v ňom konali boli zápasy gladiátorov. Zápasilo sa pri nich buď mečom, alebo trojzubou vidlicou a sieťou, do ktorej bolo treba zamotať protivníka. Domiziano tento amfiteáter dokončil do takého vzhľadu a rozmerov ako ho môžme vidieť do dnes. Podľa dochovaných správ dal postaviť bronzové štíty, ktoré dekorovali atiku (clipea) a pripojil maeniánum summum, tretie vonkajšie poschodie s dreveným poschodím. Človeka jeho mohutnosť ohromuje. Dosahuje výšku 57 metrov a po obvode meria 527 metrov. Jeho štyri podlažia boli originálne zatienené pred slnkom mohutnou plátennou strechou. Amfiteáter bol schopný pojať 50 000 ľudí a každý z nich mal očíslované sedadlo. Bolo tam 80 vchodov, takže budova sa mohla rýchlo výprázdniť. Cisár mal svoj vlastný vchod a lóžu. Rytieri a bohatí občania sedeli na najbližších dvoch úrovniach za cisárom v blízkosti arény. Obyčajný ľud sedel v najvyžšej časti amfiteátra. Amfiteáter bol postavený zo sivo-ružových travertínových kvádrov spojených železnými skobami (nie maltou) a základy zapustili do hĺbky 9 metrov. Aréna mala drevenú podlahu pokrytú pieskom. Pod arénou sa skrýval (teraz odokrytý) systém podzemných chodieb so šachtami a výťahmi pre divé zvieratá.