referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Sobota, 27. novembra 2021
Dejiny geografie
Dátum pridania: 10.12.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: orfeus18
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 295
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 7.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 12m 50s
Pomalé čítanie: 19m 15s
 

Staroveká geografia


Babylonská kultúra – najstaršia dodnes známa mapa na hlinenej doske babylonskej (okolo 2500 rok. p.n.l.).
Féničania – ovládli stredomorie
Kartáginci – ďaleké cesty po atlantiku
Indovia – epos Rámájana a Mahábhárata

Starogrecká geografia ( 12.stor. p.n.l. – 146 n.l. )
Homér – epos Ilias a Odysea
Thalés z Milétu – zakladateľ prvej gréckej kozmologickej sústavy (učil, že Zem má podobu nízkeho valca a pláva po vode, Zem pokladal za ústredné teleso kozmu)
Anaximandros – Zem sa pohybuje bez akejkoľvek opory v centre nebeskej sféry, prisudzuje sa mu 1. grécka mapa
Hekataios Milétsky ( 2.pol. 6. str. p.n.l.) – poopravil Anaximandrovu mapu – pevnina ako guľatý ostrov a stredom celej pevniny je Grécko, okolo pevniny je Okeán
Hérodotos (485 – 425) – Historia v deviatich knihách opisuje stav zemepisných poznatkov a poznania v 5. stor. p.n.l., uvádza rozdelenie sveta na tri kontinenty – Európa, Ázia, Afrika
Pýthagoras ( 6. stror. p.n.l.) – pravdepodobne zakladateľ učenia o sférickej podobe Zeme
Aristotelés (4.stor. p.n.l.) – Metéorologika – výrazne ovplyvnil svojim záujmom a bádaním fyzickú geografiu
Grécka ríša Alexandra Macedónskeho (356 – 323 p.n.l.) – Armády dosiahli až do strednej Ázie a v Indii až do Pandžábu – zo všetkých vojenských výprav vznikli opisy
Megasthénes – v období po Alexandrovej smrti -poznávanie Indie
-študoval klimatické pomery v Indii, zvlášť monzúny
Eratosthenés z Kyrény –Geógrafika
Poseidónios z Apamaje - problematika merania obvodu Zeme
Krátes z Malu v Kilikii – najstarší známy tvorca glóbu, predpokladá osídlenie zemegule aj v opačnej šírkovej a dĺžkovej polohe Grécka
Teofrastos - uvádza delenie pôd podľa 4 základných hľadísk a upozorňuje na kvalitatívne rozdielne druhy horizontov pôdneho profilu

Geografia v období Rímskeho štátu ( 2.stor. p.n.l. – 2 stor. n.l.)

Strabón – Geógrafika – 17 kníh, v ktorých zhromaždil geografické poznatky od Homéra až po súčasnosť
-upúšťal od teórii určujúceho vplyvu prírody na človeka, kmene a národy
Tarentius Varro – rozsiahle historické dielo (41 kníh), z toho 4 knihy venoval geografii
M. Vipsanius Agrippa – zostavil zoznam staníc pri cestách a na pobreží Rímskej ríše, s udaním ich vzdialenosti
Pomponius Mela – trojdielná chorografia – oblastný zemepis
Gaius Plinius – encyklopédia (37 kníh), dve a pol knihu venoval geografii, skúmal sopečné javy
Cornelius Tacitus – spis Germania – ako prvý zoznamuje Rimanov s existenciou Slovanov, žijúcich v Zakarpatí
Kaludius Ptolemaius – astronomické pozorovania
- Hyfégésis – osem zväzkový geografický spis

Stredoveká geografia
Geografia v období ranného stredoveku (3. – 5. stor.)
Otrokárska spoločnosť - kríza
Úpadok antickej vzdelanosti - nástup gótskych plemien, posilnenie vplyvu kresťanstva
Nová forma ďalekých ciest – „putovanie do svätej Zeme“ (Jeruzalem)

Geografia v období feudálnej Európy (6. – 11. stor.)


Vikingovia - popredné miesto v moreplavectve, okolo r. 875 oboplávali ako prvý sever Škandinávie a doplávali až do Bieleho mora
Leif Erikson –r.1000 pri plavbe z Nórska do Grónska sa dostal búrkou k zemi, ktorú nazval Vinland (dnešná Amerika)
Kosmas – (6.stor) alexandrijský kupec, plavil sa indickým oceánom
- Kresťanská topografia - podal hospodárskogeografický obraz svojej doby
Prokopios - grék, ktorý podal ako prvý autor podrobnejší etnografický opis Slovanov
Adam Brémsky – (1700) celostnejší obraz o krajinách pri Baltskom mori a o krajinách obývaných Slovanmi
Nestorova kronika – podrobný obraz východnej Európy až po Ladožské jazero a Zavolžie (11.stor.)
Geografia v arabských krajinách (5. – 16.stor.)
Sulejman - kupec, cestopis o Indii a Číne z r. 851
Ibrahím Ibn Jakúb - navštívil krajiny západných Slovanov (aj Čechy a Prahu)
Ibn Batúta – v cestopise podáva opis krajín od Afriky po Čínu
Istachrí – Tvary klimat – na základe vlastných meteorologických pozorovaní
Muhamed Ibn Musa al-Chvárízmi – (okolo r.820) – zostavil tabuľky geografických šírok a dĺžok a vypočítal dĺžku Stredozemného mora
A –Balchi – zhotovil prvý atlas s 20 mapami
Al – Idrísí – vytvoril v roku 1154 veľkú mapu sveta so 70 dielčími mapkami

Geografia v krajinách juhovýchodnej a južnej Ázie (5. – 16. stor.)
Čan Čun – 1221 – spis z cesty do Samarkandu k dvoru Džingischána (popisy krajín, rastlinstva, sídiel a obyvateľstva)
- v stredovekej Číne existovali mnohozväzkové oficiálne popisy krajiny, ktoré obsahovali historické ale aj geografické dáta a boli vydávané vždy s nástupom novej dynastie

Geografia v Európe v období neskorého stredoveku (12. – 14. stor.)
- zákl. ekonomickými centrami sa stávajú severotalianske mestá
- 13.stor. zintenzívnenie námornej dopravy
- chod stredomorskej oblasti ovplyvňujú tri talianske mestá – Florencia, Benátky, Janov
-počet univerzít vzrástol z 2 (Paríž, Bologna) na 40
- pol. 13 stor. – prelom v rozvoji geografických predstáv – expanzia Mongolov do Európy
Viliam Rubruk – priniesol presné správy o polohe Kaspického jazera a popísal panvu a jazero Balchaš
Maffeo, Nicolo Polo – 1260 – 1266 – benátski kupci – cesta cez Carihrad ku Kublajchánovmu dvoru
Marco Polo – Milion – cestopis
-precestoval Čínu, a je považovaný za prvého európana, ktorý precestoval naprieč Áziou
Rozvoj moreplavectva – podnietil vznik máp a nových druhov kartografických diel
– portolánové mapy – vznikli v Taliansku a boli používané až do 17. stor.
-Mercantorové projekcie
-14. stor. pásmové mapy
Albertus Magnus z Bollstädtu – zaoberal sa podobami a veľkosťou Zeme a otázkami fyzického zemepisu
Vincentius z Beauvais - Speculum maius – otázky fyzického zemepisu

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.