Staroveký Rím

1. Prírodné podmienky :
- Apeninský polostrov
- podnebie je teplé a vlhké
- povrch je hornatý, Pádska nížina, pobrežie je málo členité
- Jadranské a Thyrénske more
- rieka Pád je dôležitá z hospodárskeho hľadiska a rieka Tiber zas z politického hľadiska

2. Národy :
SV – Venédi a Ilíri
SZ – Ligurovia
stred – Italikovia a Etruskovia
S – Kelti
J – Gréci

3. Hospodárstvo :
a) poľnohospodárstvo – vinič, olivy
b) remeselná výroba – železo, cín, meď – na výrobu zbraní, nádob, nástrojov

4. Umenie :
- vplyv gréckeho umenia
- fresky – na nich výjavy z Trójskej vojny a gréckej mytológie
- sochárstvo – Kapitolská vlčica – symbol Ríma

5. Náboženstvo :
- vplyv gréckeho náboženstva
- mŕtvym stavali hrobky – nekropoly (mestá mŕtvych)
- chrámy z mramoru s kupolou

6. Písmo :
- 1. písmo prebrali od Grékov
- pôvodné etruské písmo nebolo rozlúštené

7. Etruská civilizácia :
- usadila sa v okolí rieky Tiber v Etúrii
- zakladali mestské štáty, ktorých spájaním vznikali federácie
- moc mala v rukách rodová aristokracia – z nej boli volení úradníci
- na čele stál kráľ

8. Tri zriadenia Ríma :
a) kráľovstvo – 753 – 510 p.n.l.
b) republika – 510 – 27 p.n.l.
c) cisárstvo – 27 p.n.l. – 476 n.l.
•ranné – 27 p.n.l. – 284 n.l. – principát
•neskoré – 2284 n.l. – 476 n.l. – dominát
9. Rímske kráľovstvo 753 – 510 p.n.l. :

a) 753 p.n.l. – založenie Ríma :
- spôsoby vzniku :
•legendárny – podľa Livia Tita založili Rím bratia Romulus a Remus
•historický doklad – vznikol spojením 7 pahorkov v 9. a 10. storočí p.n.l., osady vznikali na pahorkoch AVENTINUS, CAELIUS, IANICULUM, ESQUAILINUS, VIMINALIS, PALANTINUS, PINCIUS, CAPITOL, QUIRINALIS
hlavným strediskom bol CAPITOL, hlavný historik Dionýzus Exikus (určil založenie Ríma a tým stanovil aj začiatok letopočtu

b) správa kráľovstva :
- kráľ – na čele štátu, veliteľ vojska, náboženský a politický predstaviteľ, riadil celý štát
- senát – poradná funkcia, senátori pochádzali z najvýznamnejších rodín
- snem – prijímal rozhodnutia kráľov
- rozhodoval o vojne, mieri, o voľbe kráľa
- centuriálny – vojenská jednotka v Ríme
- kuriálny – kúrie = rady

c) rozdelenie obyvateľstva:
I. Patriciovia – potomkovia pôvodných obyvateľov
- slobodní a plnoprávni obyvatelia
- patrila sem aj rodová aristokracia
II. Plebejci – roľníci, remeselníci, obchodníci, potomkovia prisťahovalcov
- slobodní, ale neplnoprávni – nemali práva
III. najznámejšie kmene – ramnovia, sabíni, albáni
- každý z kmeňov mal 100 rodov

d) etruskí králi:
I. Tarqiunius Priseus – 5. kráľ
- vzhľad mesta: široké ulice a kanalizácia
II. Servius Tullius – 6. kráľ
- majetková reforma
- obyvatelia rozdelení do 5 majetkových kategórií
III. Tarqiunius Superbus – 7. kráľ
- zvrhli ho v roku 51O p.n.l. a vyhnali ho
- koniec kráľovstva - začiatok republiky



Spoločenstvo rovných – Rímska republika
Res republica = vec verejná


a) Magistrát – zbor úradníkov, volení na jeden rok
- na čele stáli dvaja konzuli
b) Konzuli – najvyššia funkcia
- sudcovia, vojenskí velitelia, správcovia štátu
- volení na jeden rok
- museli mať nad 43 rokov
c) Prétori – pomáhali v súdnych prípadoch
- telesná stráž konzulov
- museli mať nad 4O rokov
d) Kvestori – starali sa o finančné záležitosti štátu
- starali sa o hospodárske záležitosti
- mali nad 27 rokov
e) Edilovia – mali na starosti policajný a mravnostný dozor v Ríme
- bolo ich 300
- mali nad 30 rokov
f) Cenzori – 2, volení každých 5 rokov
- ohodnocovali majetok
- zaraďovali občanov podľa majetku do tried
- od 25 rokov
g) Diktátori – počas vojny preberali absolútnu moc v štáte
- volení na ½ roka
- na návrh senátu ich menoval konzul
h) Senát – tvorilo ho 300 bývalých úradníkov
- najvyšší úradný zbor
- členstvo v ňom bolo doživotné
- úrady boli stále, ale aj občasné – úrad kvestora
- voľba do úradu – podľa veku

2. Zahraničná politika:
a) stred Itálie:
- vojny s etruskými štátmi
- ich dobytím získava Rím kontrolu nad strednou Itáliou – 396 p.n.l.
b) východ:
- boje so Samnitmi
- aj túto vojnu vyhrali
c) sever:
- boje s Gálmi = Kelti
- 387 p.n.l. – Galovia sa dostali až do Ríma
- takmer dobyli aj Capitol
- ale Rimania ich podplatili a oni odišli
d) juh:
- boje s Grékmi
- boje proti prístavnému mestu Tarent
- pozval si na pomoc gréckeho kráľa Pyrhosa, ktorý prišiel aj s bojovými slonmi
- 275 p.n.l. – Rimania nakoniec porazili Tarent
- 272 p.n.l. – Rím si podmanil celú Itáliu

3. Vnútorná politika:
- došlo k odstráneniu rozdielov medzi patricijmi a plebejcami
- ale zostali veľké majetkové rozdiely
- Plebejci: boli neplnoprávni občania
- situáciu začali riešiť secesiou – odchod plebejcov na pahorok Aventinus – 494 p.n.l.
1. secesiu vyhrali a získali funkciu tribúni ľudu
stále dvaja, volení snemom na 1 rok
2. secesia – 449 p.n.l. – ukončená
- 451 p.n.l. – odišli na Aventis iba desiati, aby spísali obyčajové právo – najprv len na 10 tabuliach – 450 p.n.l. a predložili ich na diskusiu
výsledok = 12 zákonov + nové funkcie
- mohli získať funkciu senátora a cenzora
- vytvorila sa nová spoločenská skupina – Nobilita - radnícka aristokratická vrstva

4. Hospodárstvo:
- opieralo sa o súkromné hospodárstvo
- pestovali obilie, olivy, strukoviny
- Rím mal nedostatok obilia, preto ho dovážali z úrodnejších oblastí, napr. Sicílie

5. Púnske vojny:
- vojny proti Kartágu
- 814 p.n.l. – založenie Kartága
Rimania ich prezývali Púni
- začalo súperenie o pozície v Stredomorí vyústilo do 3 vojen: 264 – 146 p.n.l.

a) 1. Púnska vojna: 264 – 241 p.n.l.:
- vzájomné súperenie o Sicíliu
- v Mesane vypuklo povstanie proti syrakúzskemu kráľovi
- na pomoc prichádza Rím(lepší na súši) a Kartágo (lepší na mori)
- Rimania vyhrali – porazili Kartágo ich vlastnými zbraňami
- Sicília – 1. Rímska provincia mimo územia Apeninského polostrova + Liparské ostrovy, Korzika a Sardínia

b) 2. Púnska vojna: 218 – 201 p.n.l.
- boj o moc v Hispánii – ložiská striebra a medi hranica medzi Rímom a Kartágom = rieka Ebro
- správca Hispánie – Hamitkar – chcel nové územie
- po jeho smrti sa správcom stáva Hanibal zaútočil na Sagmuntum, spojenec Ríma – na pomoc neprišiel prešiel cez Alpy v roku 218 p.n.l. za 15 dní aj s 38 slonmi -obchádza Rím
- 217 p.n.l. boli Rimania pri Trasimenskom jazere prvýkrát porazení Hanibalom
- 216 p.n.l. – bitka pri Cann
-padlo viac ako 50 tisíc vojakov
-vyhralo Kartágo, dostáva sa až k bránam Ríma -ale útok neúspešný
- obliehanie Sicílie (bojovalo sa aj tu) – zomiera Archimedes – okolo 204 p.n.l.
- 204 p.n.l. – Scipio Major – dostal sa ku Kartágu
- 202 p.n.l. – Scipio Major proti Hanibalovi v bitke pri Zame Scipio vyhral
- koniec 2. púnskej vojny
- Hanibal utiekol do malej Ázie, kde spáchal samovraždu
- Kartágo muselo platiť odškodné Rímu, stratilo oblasti v Hispánii a nesmelo viesť vojny bez súhlasu Ríma

c) 3. Púnska vojna: 149 – 146 p.n.l.
- najkratšia
- Kartágo vedie vojnu proti Numídii bez súhlasu Ríma
- Rím to využíva na útok
- na čele Ríma stál Scipio Minor – vnuk Scipia Majora
- Kartágo dostalo trojdňové ultimátum, ale oni ho odmietli a pripravovali sa na boj – zbrojili
- Rím zaútočil a vyhral
- boli zbúrané hradby, mesto bolo vypálené , zem poliata vápnom a prekliata
- 50 tisíc Kartágincov predaných do otroctva
- koniec Kartága a púnskych vojen

6. 168 p.n.l. – Rím získal Macedóniu po bitke pri Pydy
- obsadili Balkán a Peloponéz
- 146 p.n.l. – obsadili Grécko
- vytvorili provinciu Achája
- 133 p.n.l. – Attallos III. daroval Pergamon Rímu
- vytvorenie provincie Ázia
- vytvorenie Rímskej ríše – vznik impéria
- Rimania sa stali pánmi Stredomoria