Ranné cisárstvo

1. Rímske cisárstvo trvalo od roku 27 p.n.l. do roku 476 n.l.
Obdobie cisárstva delíme na:
a) ranné: 27 p.n.l. – 284 n.l. – principát (principes – prvý v senáte – ideologicko – propagačný význam)
b) neskoré: 284 – 476 n.l.
- principát – principes senatus – 1. v senáte

2. Octavius Augustus:
provincie – senátorské
- princípové
- cisárom bol od roku 27 p.n.l. do 14 n.l.
- opieral sa o armádu, ktorú tvorilo 25 légií – v každej 6000 mužov
- získal titul imperátora
- zriadil osobnú stráž cisára – pretoriáni
- získal titul konzula, senátora, tribúna ľudu
- nechal vyhlásiť Caesara za boha a seba za božieho syna
- zomiera v roku 14 n.l. a po jeho smrti sa v Ríme začínajú vytvárať dynastie
- rozšíril územie Ríma
- v bitke pri Teutoburskom lese – porážka
- vznik Marobudovho a Vaniovho kráľovstva

3. Júlsko – claudiovská dynastia:
a) Tiberius: 14 n.l. – 37 n.l.
- syn tretej manželky Octavia Augusta
- 1. cisár tejto dynastie
- bol neobľúbený pre svoje reformy
- z ostrova Capri 11 rokov riadil Rím
b) Caligula: 37 – 41 n.l.
- vládol despoticky
- prenasledoval senátorov
- heslo: „nech ma nenávidia, hlavne, že sa ma boja“
- bol zavraždený pretoriánskou gardou
c) Claudius: 41 – 54 n.l.
- mal poruchu reči a kríval
- bol 4x ženatý
- budoval akvadukty, cesty, prebudoval štátny aparát
- pripojil k ríši Tráciu a Britániu
- 3 manželku nechal popraviť kvôli nevere
- 4 manželka Agripina ho presvedčila, aby si adoptoval jej syna Nera, nakoniec ho otrávili jedovatými hubami
d) Nero: 54 – 68 n.l.
- postupne sa stal despotickým vládcom
- prenasledoval senátorov a konfiškoval im majetky
- považoval sa za veľkého umelca
- nechal podpáliť Rím a obviňoval z toho Židov a kresťanov
- poprava sv. Petra a Pavla
- spáchal samovraždu
- nechal zavraždiť svoju matku, brata a sestru
- k samovražde donútil aj svojho učiteľa Senecu

4. Flaviovská dynastia:
a) Flavius Vespasianus: 69 – 79 n.l.
- potlačil povstanie v Judei
- daňová politika – kontroloval výdaje v ríši
- do senátu nechal voliť aj ľudí z provincií
- v roku 72 n.l. začal stavať Koloseum
b) Titus: 79 – 81 n.l.
- obľúbený cisár v krajine
- v roku 79 n.l. – výbuch sopky Vezuv – zničené Pompeje
- zomiera na zimnicu
- obyvatelia za nim úprimne smútili
- v roku 80 n.l. dokončil Koloseum
c) Domitianus: 81 – 96 n.l.
- despotický a nenávidený
- nechal sa titulovať „Pán a Boh“
- vylepšil Koloseum
- bol zavraždený pretoriánmi spolu s manžellkou

5. Adoptívni cisári:
a) Nerva: 96 – 98 n.l.
- mal 73 rokov, keď sa stal imperátorom
- senát riešil následnícku otázku tak, že cisár si musel za života adoptovať syna, ktorý sa po ňom stal cisárom
b) Traian: 98 – 117 n.l.
- porazil Peržanov a Dákov
- za jeho vlády najväčší územný rozsah ríše
- ríša mala okolo 60 miliónov obyvateľov
- na vymedzenie hraníc využívali prírodné útvary
c) Hadrián: 117 – 118 n.l.
- viedol väčšinou obranné vojny
- na obranu ríše budoval obranné valy – Limes Romanus, napr. Hadrianov val v Británii – 117 km
d) Antonius Pius: 138 – 161 n.l.
- pokračoval v úspešnej vnútornej politike
- upevnil moc cisára
- počas jeho vlády nastalo obdobie mieru, čo pomohlo načerpať nové sily, ktoré potreboval na obranu ríše
e) Marcus Aurelius: 161 – 18O n.l.
- definitívny začiatok obranných vojen
- na západe germáni – markomanské vojny – Čechy – Kolíni
Slovensko – Kvádi
- na východe – Peržania
f) Comodus: 180 – 192 n.l.
- dva roky bojoval s markomanmi potlačil ich
- usadil sa v Ríme, kde sa venoval zábavám
- bol tyranom
- pretoriáni ho na jednej zo zábav zavraždili
- koniec hospodárskeho rozkvetu v ríši
- začínajú boje o moc v ríši

6. Severovská dynastia:
a) Septimus Severus: 193 – 211 n.l.
- bol správcom Panónie
- pôvodom bol Afričan
- upevnil moc cisára
- podporoval armádu
b)Caracala: 211 – 217 n.l.
- v roku 212 n.l. vydal edikt, ktorým udelil občianstvo všetkým slobodným obyvateľom ríše
c) Alexander Severus: 217 – 235 n.l.
- posledný cisár z dynastie
- preslávil sa ťažením do oblasti Perzie
- bol zabitý vlastnými vojakmi
- po ňom nastalo 50 rokov úpadku a bojov o moc
7. Kolóni – slobodní nájomcovia pôdy, ktorí museli odovzdať časť úrody majiteľom pôdy. V prípade, že sa zadĺžili, stratili osobnú slobodu.


Neskoré cisárstvo a zánik Západorímskej ríše

1. Dioklecián: 284 – 305 n.l.
- snažil sa obnoviť zašlú slávu Rímskej ríše
- bol to despota
- dal sa vyhlásiť za boha – „ dominu set deus“ – pán a boh
- dominát – forma vlády od roku 284 n.l. až do konca ríše, neobmedzená moc panovníka
- nechal preniesť svoje sídlo do Nicomedie, pretože chcel mať centrum približne v strede
- rozdelil ríšu na 12 diecéz a tie na 99 provincií
- oddelil civilnú správu od vojenskej
- sídla: Trevir, Miláno, Sirmium, Nicomedia
- Maximián – bol bol Diokleciánovým spoluvládcom
- sídlil v Miláne
- obaja sa nechali titulovať Augustus
- moc senátu upadala
- vojenské reformy
- rozdelil légie na dve časti: stála pohraničná stráž
- mobilná zložka, presúvala sa
- nabral do armády aj tých, čo nemali rímske občianstvo, príčina rozpadu ríše
- prenasledoval kresťanov
- jeho hospodárske reformy boli neúspešné
- chcel z obehu stiahnuť falošné mince a dať do obehu nové
- zaviedol novú daňovú reformu
- nové mince – solity – zlaté a strieborné
- - zaviedol pozemkovú daň, ktorá sa ujala na vidieku
- v mestách zaviedol daň z hlavy
- tieto reformy čiastočne ustálili situáciu v ríši
- v roku 305 n.l. abdikoval a odišiel do dnešného Splitu, kde v roku 313 n.l. zomrel

2. Konštantín Veľký: 306 – 337 n.l. – zrušil tetrarchiu
- bol adoptívnym synom jedného zo spoluvládcov
- v roku 312 n.l. porazil svojho najväčšieho súpera Maxenta v bitke pri Mitvijskom moste, bojoval proti presile, ale mal zjavenie o kríži, vďaka ktorému zvíťazil
- od roku 321 n.l. porazil svojich nepriateľov, bol jediným vládcom
- v rokoch 324 – 332 n.l. dal na území gréckej osady vybudovať mesto Konštantinopol
- v roku 313 n.l. vydal Milánsky edikt, ktorý zrovnoprávnil kresťanstvo v ríši
- v roku 325 n.l. sa v meste Mikája konal všeobecný cisársky snem, došlo k vytvoreniu mikájskeho vyznania viery
- po viac ako 400 rokoch zdanil aj obyvateľov Ríma
- jeho vláda bola celkom mierna
- po jeho smrti jeho synovia vyvraždili svojich príbuzných
- potom nasledovalo v rýchlo slede ešte niekoľko cisárov
- v rokoch 361 – 363 Julian Apostola (Odpadlík) sa snaží zreformovať systém, viedol vojny proti kresťanom

3. Príčiny zániku Rímskej ríše:
- ekonomické oslabenie ríše
- ľudia boli vyradení z účasti na politickom živote
- nedostatok spoločnej ideológie
- boje o moc, vnútorné a náboženské spory
- úpadok bojovej sily armády – naberali germánske oddiely, ktoré odmietali bojovať proti vlastným
- výsledkom bolo rozdelenie ríše na 2 časti

4. Rozdelenie Rímskej ríše na v roku 395 n.l. :
- Theodosius – 379 – 395 n.l. – posledný cisár nad celou ríšou
- v roku 395 n.l. rozdelil ríšu medzi svojich nedospelých synov, za ktorých vládli regenti
a) západnú časť – Honorius, regent bol Stilichio
b) východná časť – Arcadius, jeho regentom bol Rufinus
- regenti sa neznášali
- Stilichio dal zavraždiť Rufinusa a chcel nechať zvrhnúť Arcadia, pričom sa neváhal spojiť aj s Vizigótmi

5. Sťahovanie národov:
- prebiehalo od 4. do 7. storočia n.l.
- príčinou bola Veľká čínska ríša, ktorá vytláčala kočovné kmene Hunov = Mongoli a Turkotatári, ktorí sa začali prebíjať na západ
- Goti = Ostrogoti na východ a Vizigoti na západ
- Ostrogoti vtrhli do Tracie a severnej Itálie, spojili sa so Stilichiom, v roku 410 n.l. vtrhli do Ríma a za 3 dni ho vyplienili, ich vodcom bol Alarich
- v roku 455 n.l. vyplienili Rím Vandali
- v roku 475 n.l. Patricius Orestes dosadil na trón v Západorímskej ríši svojho syna Romula Augusta, ktorý bol nedospelý, a preto za neho vládol
- v roku 476 n.l. germánsky náčelník Odoakar zavraždil Oresta a zosadil Romula Augusta z trónu
- sám sa odmietol stať cisárom
- insígnie cisárskej moci poslal do Byzancie
- v roku 476 n. l. hovoríme o zániku Západorímskej ríše
- Odoakar vyhlásil Itáliu za Germánske kráľovstvo
- v roku 476 n.l. hovoríme o zániku staroveku